Vtedy v Bratislave

Slovenské komorné divadlo Martin, 2016
Autor: Žo Langerová, Patrik Lančarič
Réžia: Patrik Lančarič

o inscenácii

Autobiografický román Žo (Žofie) Langerovej Vtedy v Bratislave, intelektuálky s buržoáznym a židovským pôvodom, ktorá spolu s manželom Oskarom Langerom, nezdolne veriacim komunistom, súhlasila spočiatku s myšlienkami socializmu a neskôr z nich kruto vytriezvela, sa stal v roku 2007 Knihou roka. Paradoxom a zároveň smutnou realitou je, že kniha vyšla v slovenskom preklade 28 rokov po jej vydaní v Londýne (1979). Spolu s románom Jána Roznera Sedem dní do pohrebu (s podobným osudom publikovania a rovnako uvedeným v Slovenskom komornom divadle v Martine  v dramatizácii Petra Pavlaca, r. 2012) patrí ku kľúčovým autobiografickým dielam slovenskej literatúry 20. storočia.

Vtedy v Bratislave je nielen svedectvom doby, ale aj vynikajúco napísaným dielom s veľmi triezvym, zrelým pohľadom ženy, ktorá rozpráva o svojom živote s nadhľadom a veľkým spisovateľským talentom. Kniha ako aj dramatizácia Petra Pavlaca zachytáva predvojnové roky v Bratislave a neskôr dramatické 50. a 60. roky v komunistickom Československu. Tvorivý tandem Peter Pavlac a Patrik Lančarič sa po uvedení Pavlacovej dramatizácie v roku 2013 v rozhlase rozhodol osud silnej ženy, ktorá napriek pohnutým a tragickým udalostiam v jej živote bola schopná triezveho pohľadu na dobu, v akej žila, sprítomniť aj prostredníctvom javiskovej podoby. Manželia Langerovci utiekli pred nacistickými čistkami do USA, odkiaľ sa po vojne na naliehanie Oskara Langera vrátili do Československa. Inscenácia sa stáva odstrašujúcim mementom doby, v ktorej sa konali vykonštruované procesy s komunistami nepohodlnými pre stalinský režim. Odsúdenie na smrť alebo na doživotie malo byť hrozbou a zastrašením spôsobujúcim absolútnu poslušnosť. V roku 1951 uväznili aj Oskara Langera, bol podozrivý pre svoj židovský pôvod, ako aj pre kontakty so zahraničím, keďže s Žo niekoľko rokov žili v USA. Bol obvinený v procese s Rudolfom Slánským a na rozdiel od mnohých popravených odsúdený na 22 rokov. Od jeho uväznenia prešla Žo Langerová a jej dve dcéry strastiplnú cestu boja o holú existenciu, o svoju hrdosť a dôstojnosť. Túto neskutočnú silu a životnú múdrosť pevnej ženy, rôzne životné peripetie a pády, ktorými musela prejsť, a jej zocelenie i odhodlanie ísť ďalej stvárňuje v martinskej inscenácii Jana Oľhová, no nie s traumou, ale so svojským nadhľadom.

Napriek tomu, že v inscenácii vystupuje viac postáv, a teda aj viac hercov, ide vlastne o monodrámu a herecké sólo. Prostriedky, ktoré Jana Oľhová volí na stvárnenie vnútorných premien Žo Langerovej, akoby vychádzali aj priamo a pravdivo z nej samej. V trojhodinovej inscenácii je stále na scéne a množstvo textu, ktoré nerecituje, ale zobrazuje, svedčí o výnimočnosti herečky. Tvorcovia dodávajú inscenácii dokumentárny rozmer a to prostredníctvom archívnych filmových dokumentov zachytávajúcich nielen procesy 50 rokov, ale aj okupáciu Československa v roku 1968.

V osude Žo Langerovej netreba vidieť len osobnú tragédiu zasadenú v minulom storočí. Odkaz inscenácie o následkoch mocenského presadzovania ideológie presahuje dobu a stáva sa apelom k dnešku, ktorý nemusí byť vzdialený tomu, čo už tu raz bolo.

Dáša Čiripová

„Čo je v knihe len medzi riadkami, tu dostáva konkrétne kontúry v otázkach a témach, ktorým sa venujú i v spôsobe, ako na seba reagujú. Langerová nie je hrdinka v pravom zmysle slova. Je obdivuhodné, čomu dokázala s obrovskou vytrvalosťou čeliť. Vidíme jej silné stránky aj slabiny, tvrdohlavosť, naivitu, nároky, zmysel pre ochranu rodiny. Jej hrdinstvo spočíva v psychickej sile a napokon v nekonečnej, hoci nikdy nevyslovenej nádeji. Práve tú sa tvorcom podarilo sprostredkovať divákovi.“

Dária F. Fehérová, kød č. 10, roč. 9, s. 9-13

 „Langerovej dielo zdramatizoval dramaturg a dramatik Peter Pavlac, vďaka ktorému sa z autobiografickej knihy denníkového charakteru stáva živá výpoveď jednej ženy nielen o časoch s pachuťou komunizmu, ale aj o snahe ochrániť svoju rodinu, oslobodiť manžela a bojovať za pravdu. Pavlac text veľmi vhodne koncipoval do rozhovorov Žo so svojimi dcérami, prostredníctvom ktorých si hrdinka spomína na ťažké časy aj na vzťah s manželom.“

Katarína Cvečková, Pravda, 12. 11. 2015

tvorcovia

réžia: Patrik Lančarič
dramatizácia: Peter Pavlac
preklad románu: Ľudmila Ďurovičová
dramaturgia: Monika Michnová
scéna: Jozef Ciller
kostýmy: Jana Kuttnerová
hudba: Vladislav Šarišský
hudobná spolupráca: Róbert Mankovecký
strih projekcií: Mário Herman
osoby a obsadenie: Žo: Jana Oľhová, Táňa: Zuzana Rohoňová, Zuzka: Kamila Antalová, Ženy: Eva Gašparová, Ľubomíra Krkošková, Nadežda Vladařová, Muži: Michal Gazdík, Jaroslav Kysel, František Výrostko

režisér

Patrik Lančarič (1972), divadelný a filmový režisér na voľnej nohe, je absolventom divadelnej fakulty Vysokej školy múzických umení v Bratislave. V rokoch 2002 – 2004 bol umeleckým šéfom činohry Štátneho divadla v Košiciach. Pedagogicky pôsobil na VŠMU v Bratislave a na DAMU v Prahe. Vytvoril viac ako 40 inscenácií doma i v zahraničí; pôsobil v mnohých divadlách po celej Európe, na Slovensku spolupracuje so štátnymi i nezávislými divadlami. Je režisérom a scenáristom oceňovaných dokumentárnych aj hraných filmov a rozhlasových hier. Jeho filmový debut Rozhovor s nepriateľom (2007) získal Špeciálnu cenu publika vo francúzskom Cran – Gévrier a Vyšehradskú filmovú cenu za najlepší debut hraného filmu. Jeho film Hrana / 4 filmy o Marekovi Brezovskom bol ocenený hlavnou cenou filmového festivalu Cinematik 2014 ako najlepší slovenský dokumentárny film. Za réžiu rozhlasovej hry Sedem dní do pohrebu získal Lančarič Hlavnú cenu a Cenu za najlepšiu réžiu Týždňa rozhlasových hier 2015 (Rádio Devín), a nomináciu na Prix Europa 2015 Radio Fiction Award (Berlín, Nemecko).

Materiály k dispozícii

Videozáznam inscenácie: áno
Texty inscenácie: SK

Ak máte záujem o uvedené materiály, napíšte na archivy@nitrafest.sk