Hekuba

Slovenské komorné divadlo Martin sa dlhé roky nachádza na pomyselnom vrchole našej divadelnej scény. Aj tohto roku patrí ich inscenácia hry írskej dramatičky Mariny Carr s mimoriadnymi hereckými výkonmi a jedinečnou scénografiou k vrcholom uplynulej divadelnej sezóny na Slovensku. Osud trójskej kráľovnej Hekuby je ukotvený v ére antického Grécka, ktoré predstavuje kultúrne a politické korene našej civilizácie. No táto súčasná hra nerozpráva príbeh slávneho víťazstva Mykénčanov nad Trójou. Naopak, reflektuje utrpenie, ktoré so sebou vždy prináša vojenská agresia. Postava Hekuby v skvelej hereckej interpretácii Lucie Jaškovej zosobňuje osudy všetkých žien, ktoré sa museli – a aj v tejto chvíli musia – prizerať násilnej smrti svojich detí a manželov, žien vystavených sexuálnemu násiliu, fyzickému i psychickému týraniu. To všetko sa deje vo svete, v ktorom prestali platiť nielen spoločenské a morálne pravidlá, ale aj pravidlá vedenia vojny. Tú zosobňuje Marek Geišberg v postave Agamemnóna, mykénskeho kráľa a hlavného veliteľa achájskych vojsk. Inscenácia sa tak stáva silnou a univerzálnou výpoveďou aj o súčasnej vojne odohrávajúcej sa neďaleko za našimi hranicami.

Zvolený, do veľkej miery statický, prejav hercov nie je ani v najmenšom monotónny, ale naopak imaginatívny. Naturalistický opis krutých udalostí sa okamžite zhmotní v predstavách divákov, a to bez toho, aby sa dané scény museli odohrať fyzicky. S postavami začneme takmer okamžite súcitiť – čím urputnejšie adresujú herci svoje výpovede divákovi a nekontaktujú sa medzi sebou pohľadom, tým opustenejšie pôsobia ich postavy. V inscenácii nájdeme viacero odkazov na antickú tragédiu, avšak vždy akoby mimochodom. Pre antickou kultúrou poučeného diváka vytvárajú nadstavbu, ale v prípade ich „neodčítania“ neuberajú na výpovednosti inscenácie. Ide o kontextové odkazy na ďalšie mýty a tragédie, deklamatívnu formu herectva či funkciu zborových pasáží.

Alexandra Rychtarčíková: Čo je nás po Hekube? Všetko! In kød – konkrétne o divadle, 4/2023