Tichým hlasom. In a Calm Voice

Päť „živých audiokníh“, päť príbehov a päť dôvodov, prečo (ne)protestovať. Päť ľudí rôznej národnosti, pôvodu, veku a životných skúseností skúma protest ako verejný prejav. Môžete ich stretnúť na ulici, v obchode či v autobuse. Museli opustiť rodnú krajinu a prejsť náročným integračným procesom. Politickí migranti žijú v našich mestách a nesú so sebou nevypovedané príbehy. Pochádzajú z rôznych kultúr a hovoria cudzími jazykmi. Na festivale v Nitre budete mať možnosť stretnúť ich osobne – na rozdiel od tradičných predstavení nie na javisku, ale na jednej z opustených terás divadla. Stretnutie bude priame a je len na vás, či sa rozhodnete si ich príbeh „len“ vypočuť, alebo s nimi aj nadviažete priamy kontakt. Poradie, v akom si vzájomne prepletené príbehy vypočujete, neurčuje réžia, ale každý divák sám, čo zásadne ovplyvňuje celkový paradivadelný zážitok. Performatívna „inštalácia“ príbehov dáva priestor rôznorodým ľuďom, prináša autentické rozprávanie Iriny, Gaba a Tadeho, Oleny a Mehmeta. Z nebezpečných ulíc Jakarty roku 1998 nás zavedú na kyjivský Majdan plný spevu aj do sibírskeho mestečka, kde rozhodnutie ísť či neísť na protest ovplyvňuje výšku výplaty. Zaznejú spomienky na minulosť, ale aj sny o budúcnosti. Budeme ochotní za ňu protestovať? Prineste si smartfón a slúchadlá. Ostatné už budú zimomriavky.

Praktické informácie:
Na účasť na podujatí budete potrebovať smartfón s prístupom na internet a slúchadlá.

Na vypočutie si všetkých príbehov potrebujete 55 minút. Odporúčaný čas príchodu je preto najneskôr o 16.00. 

Terasa DAB bude prístupná zo Svätoplukovho námestia z pravej strany budovy DAB.

Ako paralela medzi minulosťou a súčasnosťou pôsobia posledné dva príbehy, ktoré sú rozprávaním mladého muža Gaba z Indonézie a jeho syna Tadeho. Obaja sa nachádzajú na dosah divákov: Tade hrá pexeso s divákmi, jeho otec, hudobník, sedí s gitarou v rohu miestnosti. Gab pociťuje pri spomienke na násilné protesty, ktoré sa konali koncom 90. rokov v Jakarte, najmä hnev. Porovnáva pokojnú Nežnú revolúciu v Československu s tým, čo ako dieťa pod pojmom demonštrácia zažíval na vlastnej koži: chaos, krv, množstvo policajtov, armádu. Isté obohatenie a rozšírenie obzorov, ako sa dá protestovať, spoznal o niekoľko rokov na univerzite, kde zistil, že na vyjadrenie odporu dokáže využiť aj silu umenia. Vo svojom rozprávaní zdôrazňuje, že – ako každý rodič – aj on chce pre svojho osemročného syna len to najlepšie. Tade, najmladší z respondentov, reprezentant nevinného detského videnia, si racionálne uvedomuje súčasný stav sveta. Citlivo vníma každodenné reakcie ľudí a vie ich aj kriticky vyhodnotiť. Preto ho nezaskočí ani otázka, ako si predstavuje budúcnosť a ľudí, ktorí prídu po nás. Režisérke sa zverí slovami, že dúfa, že ľudia budú raz lepší.

Lucia Galdíková: Tisíc variácií protestu. In mloki.sk, 6. 11. 2022