Melanchólia vzdoru

Divadlo Jána Palárika v Trnave, Slovensko, 2025
autor: László Krasznahorkai, Roman Polák, Lucia Mihálová
réžia: Roman Polák

o inscenácii

Inscenácia Melanchólia vzdoru Divadla Jána Palárika v Trnave prináša na festival Divadelná Nitra okrem silného umeleckého zážitku najmä nebezpečne naliehavú pripomienku toho, ako sa nás práve tu a teraz dotýka téma tenkej hranice medzi anarchiou a totalitou. Ukazuje spoločnosť skúšanú krízovými situáciami, ktoré nasledujú jedna za druhou, nefungujúcimi inštitúciami a rozpadom základných hodnôt, ktoré nakoniec motivujú občanov k radikálnym reakciám. Adaptácia románu maďarského spisovateľa Lászlóa Krasznahorkaia, oceneného Man Bookerovou cenou, v réžii Romana Poláka, jedného z najvýznamnejších slovenských režisérov, ponúka hlbokú reflexiu o spoločenskom úpadku a krehkosti demokracie. Tridsať rokov od svojho posledného účinkovania na Divadelnej Nitre sa trnavské divadlo na festival vracia s naliehavým varovaním. Režijný prístup Romana Poláka pretvára Krasznahorkaiove komplikované, košaté vety a apokalyptické vízie na vizuálne pôsobivý divadelný jazyk. V centre príbehu je maďarské mestečko, kde chaos – meškajúce vlaky, zastavené hodiny, hromadiace sa smeti – odráža rozklad spoločenského poriadku. Polák využíva symboliku vypchatej veľryby, ktorá prichádza s cirkusom, ako metaforu falošných spasiteľov, podnecujúcich hystériu ľudí. Boj za pravdu a harmóniu v čase, keď sa spoločnosť rúti do fanatizmu, stelesňujú dvaja osamelí vzdorujúci – pán Eszter a poštár Valuska. Krasznahorkaiovo dielo, preslávené jedinečným rozprávačským štýlom a existenciálnou naliehavosťou, nachádza v Polákovej inscenácii univerzálny odkaz.

Ohrozenie demokracie, manipulácia más a strata kritického myslenia sú dôvodom, prečo je Melanchólia vzdoru hlavným zástupcom slovenského repertoárového divadla v kurátorskom výbere hlavného programu.

tvorcovia

adaptácia: Roman Polák, Lucia Mihálová
réžia: Roman Polák
dramaturgia: Martina Mašlárová, Lucia Mihálová
scéna: Juraj Poliak
kostýmy: Martin Kotúček
bábka: Miriam Horňáková
pohybová spolupráca: Stanislava Vlk Vlčeková
hudba: Marián Lejava, Jozef Vlk
spev: Miešaný spevácky zbor Tirnavia
účinkujú: Vladimír Jedľovský, Michal Jánoš, Tatiana Kulíšková, Branislav Matuščin, Daniela Gudabová, Lukáš Herc, Martin Hronský, Tomáš Mosný, Braňo Mosný, Matúš Beniak, Martin Kochan, Miroslav Beňuš, Ingrid Timková

režisér

Roman Polák 

Po absolvovaní VŠMU v roku 1982 pôsobil v činohre Štátneho divadla v Košiciach a od roku 1984 v Divadle SNP v Martine. Najúspešnejšie martinské inscenácie Dotyky a spojenia (pôvodný názov Spor, 1988) P. de Marivaux a Brechtov Baal (1989) mali úspech na festivaloch vo Vroclave, Toruni, Edinburghu a ďalších. Inscenácia Dotyky a spojenia dostala dokonca The Guardian Criticsʼ Choice, čo je prestížne ocenenie kritikov denníka The Guardian. Z rokov 1990 – 1996 je výrazná jeho etapa spolupráce s národnými divadlami v Bratislave, Prahe a Brne. Od roku 1990 spolupracuje s Divadlom ASTORKA Korzo ʼ90, najskôr ako hosťujúci režisér a od roku 1996 do roku 2000 a od roku 2005 ako interný režisér. K najvýznamnejším patria jeho inscenácie: F. Švantner – R. Polák: Nevesta hôľ (Divadlo SNP Martin, 1986), T. Rózewicz: Pasca (Divadlo SNP Martin, 1986), P. de Marivaux: Triumf lásky (Divadlo A. Bagara v Nitre, 1991), K. Horák: Divný Janko (Apokalypsa podľa Janka /Kráľa/) (Divadlo SNP Martin, 1994), K. Horák: „… príď kráľovstvo Tvoje…“ (Divadlo SNP Martin, 1996), dramatizácia Kafkovho Procesu (Polák – Porubjak, 1992), spoločný projekt so Štúdiom L+S, Rostandov Cyrano z Bergeracu (s M. Lasicom v titulnej úlohe, 1993), Shakespearov Kupec benátsky (1994), A. P. Čechov: Ujo Váňa (1995), F. M. Dostojevskij: Vražda sekerou v Svätom Peterburgu (1999), Play Gorkij (2004). Niekoľkokrát inscenoval aj operu: v Štátnom divadle Košice Pucciniho Toscu a Mozartovho Dona Giovanniho, v Štátnej opere v Banskej Bystrici v roku 2008 Suchoňovu Krútňavu a v roku 2010 Cikkerovho Coriolana. Spolupracoval aj so zahraničnými divadlami – napr. v Talline a v Chicagu. Roman Polák získal za svoju prácu mnohé ocenenia, napr. Krištáľové krídlo v kategórii divadlo a film (2007). Udelili mu Cenu ministra kultúry za rok 2010. Viaceré jeho inscenácie dostali Cenu DOSKY (napr. Les, Coriolanus). Roman Polák režíroval aj viaceré televízne filmy. V rokoch 2000 – 2002 bol umeleckým šéfom činohry Štátneho divadla Košice. V rokoch 2006 – 2008 a 2013 – 2018 bol riaditeľom Činohry SND. V súčasnosti je profesorom na VŠMU a režisérom na voľnej nohe.