Memoria

Brechtfestival Augsburg, Nemecko, 2025
autor: Nana Grinštejn
réžia: Anastasija Patlaj

o inscenácii

Inscenácia je súčasťou špeciálnej sekcie festivalu Divadelná Nitra Dialóg (ne)možný. Sekcia je pokusom o spojenie s ruskými a bieloruskými umelcami, ktorí museli opustiť svoje krajiny kvôli cenzúre a hrozbe prenasledovania a konfrontovať svoju národnú, kultúrnu a jazykovú identitu s novým prostredím. Alebo museli zostať z rôznych dôvodov vo svojej krajine a tvoria neoficiálne.

Pôvodne sa divadelná hra Nany Grinštejn nevolala Memoria, ale Carola Neher. Nohavičková rola. Jej prvé uvedenie formou scénického čítania sa uskutočnilo v moskovskom Múzeu dejín gulagu v spolupráci s Medzinárodným Memorialom. Múzeum dnes už nefunguje (je zatvorené od novembra 2024, keď v ňom príslušné úrady „objavili“ nedostatky v oblasti protipožiarnych opatrení). A Memorial? Ten neexistuje vôbec. Túto mimovládnu neziskovú organizáciu na ochranu ľudských práv, ktorá od roku 1987 systematicky skúmala a dokumentovala zločiny stalinizmu, ruské súdy v roku 2021 zrušili pre porušovanie zákona o zahraničných agentoch. O rok neskôr, po začiatku totálnej ruskej invázie na Ukrajinu a nútenom exile režisérky Anastasije Patlaj, sa už realizovať inscenáciu Memorie v Moskve nedalo. Príbeh o osude nemeckej herečky Caroly Neher, emancipovanej ženy a intelektuálky, hviezdy berlínskej divadelnej scény dvadsiatych rokov a prvej predstaviteľky Polly Peachum v Brechtovej Žobráckej opere, však napriek tomu uzrel svetlo sveta.

Keď sa v Nemecku dostal k moci Hitler, Neher emigrovala do Sovietskeho zväzu. Skončila v gulagu a jej synček Georg v sovietskom detskom domove. Už nikdy sa nestretli – Neher zomrela v roku 1942 vo väzení na týfus a Georg sa o tom, kým v skutočnosti je, dozvedel až v roku 1975. Anastasiji Patlaj, ktorá momentálne žije v Augsburgu v Nemecku, sa predsa len podarilo inscenáciu o príbehoch Caroly Neher a zakladateľky Memorialu Iriny Ščerbakovovej vytvoriť. Toto dielo v sebe ako pamäť vrství príbehy 20. storočia, osudy nemeckých umelcov, sovietskych väzňov a ruských bojovníkov za ľudské práva, spomienky, fakty a ich revízie, opakovania chýb a činov, o ktorých sme si mysleli, že sa už nikdy nezopakujú… Memoria je unikátne dielo, za ktorým stojí hlboká múdrosť, odvaha a odhodlanie tvorcov hovoriť o pravde – nie prostým a priamočiarym jazykom dokumentárneho divadla, ale originálnym javiskovým rozširovaním sémantického poľa a našej diváckej chôdze po ňom, silou scénickej imaginácie a výrazovej rôznorodosti, mimoriadnou umeleckou rečou a odkrývaním súvislostí minulosti a prítomnosti.

tvorcovia

réžia: Anastasia Patlaj
scéna: Michail Zajkanov
kostýmy: Julia Vetrova
choreografia: Tatiana Čižikova
hudba: Daria Zvezdina
svetelný dizajn: Jelena Pereľman
asistencia: Elena Horr
účinkujú: Katharina Spiering, Aľona Starostina, Ivan Nikolajev

režisér

Anastasija Patlaj

Režisérka, dramatička, pedagogička a kurátorka festivalov zameraných na dokumentárne divadlo. Jej inscenácie boli uvedené v Teatr.doc, Mejerchoľdovom centre, Sacharovovom centre, Múzeu architektúry v Moskve a v novosibirskom divadle Globus. Pôsobila ako kurátorka divadelného programu Archeológia pamäti v Sacharovovom centre a bola jednou z kurátoriek festivalu Lov na realitu v Teatr.doc. Od februára 2023 bola rok rezidentkou programu Artists at Risk v Brechtovom dome – múzeu v Augsburgu, kde vytvorila augsburskú verziu svojej poslednej inscenácie Memoria, venovanú práci ruskej organizácie Memorial a smrti nemeckej herečky Caroly Neher v gulagu – išlo o jeden z prípadov, ktoré Memorial vyšetroval. Predstavenie malo premiéru na Brechtfestivale v Augsburgu vo februári 2024, nedávno bolo uvedené v Münchner Kammerspiele. V roku 2024 Patlaj spolu s ďalšími kurátormi zorganizovala festival Echo of Lubimovka v Mníchove a vo Varšave. V septembri 2024 sa stala jednou z umeleckých riaditeliek nezávislého festivalu ruskojazyčnej dramatiky Liubimovka (v exile). Od februára 2022 žije v Španielsku.