Black Black Woods

Existenciálnym a zásadným vzťahom v živote muža je vzťah otca a syna. Práve archetyp otec verzus syn spolu s autentickým vzťahom otca – herca Rostislava Nováka st. s jeho synom, rovnako hercom a principálom súboru Cirk La Putyka, Rostislavom Novákom ml., tvoria jadro niekoľkohodinového eposu Black Black Woods. Autobiografický príbeh spracoval režisér Jozef Fruček a choreografka Linda Kapetanea z Rootlessroot company do kontemplatívnej performancie s mytologickou atmosférou. (Black Black Woods je treťou časťou trilógie, ktorej predchádzali inscenácie Family a Roots o rodinných a pracovných vzťahoch. Family Roots in Black Black Woods je výstižným názvom pre celú trilógiu).

Prostredníctvom fyzického divadla zobrazuje Black Black Woods zložitosť a nevyspytateľnosť lásky, nenávisti, boja a zmierenia, života a smrti medzi rodičom a dieťaťom. Príbeh rodiny Novákovcov rámcujú tvorcovia citáciami z fínskeho národného eposu Kalevaly o rodinnej ságe mýtického Kalevalu a jeho potomkov. Asociácia na Kalevalu nie je náhodná. Novákovci totiž pochádzajú z rodu známych českých bábkarov Kopeckých a Rosťa Novák ml. je tak ich priamym pokračovateľom. Jasným odkazom je aj inšpirácia tzv. bratovražednou Peloponézskou vojnou. Filozoficko-fyzický epos je doslova meditáciou, pri ktorej sa minimalisticky, no aktívne odvíja životný príbeh narodenia, dospievania a dozrievania človeka. Syn svojho otca miluje, nenávidí, obdivuje, vzdoruje mu, napodobňuje ho a vymedzuje sa voči nemu. Všetko tu plynie pomaly a pritom akoby v reálnom čase, až si v jednom momente uvedomíme, že syn dozrel a otec zostarol. Už sa nedá čakať, čas sa kráti a zrýchľuje. Posledných 90 minút je určených pre konanie a čin. Preto sa aj dvere sály zatvárajú a divák už nemá možnosť voľného pohybu ako doteraz. Všetko vytvorené a vybudované sa rúca, zosmiešňuje – postavené tehlové základy padajú, trón sa vykrivil a na bielo natrená plocha je popísaná. S úderom času prichádza ostrý konflikt končiaci sa vyčerpaním a zmierením. Dynamická, živelná a najmä živá hudba Vassilisa Mantzoukisa dodáva obom hercom akčnosť. Sila ich fyzického nasadenia sa stáva magnetom pre diváka, ktorý doposiaľ sledoval plynutie času a života dvoch ľudí, no vďaka výkonom Rosťu Nováka st. a ml. sa zrazu ocitá v ich obnaženom a intímnom svete.

Dáša Čiripová

„Režiséři Jozef Fruček a Linda Kapetanea zde na diváka zcela rezignovali a předkládají mu dlouhé rutinní obrazy. Jen díky nim se však lze skutečně naladit na popisovanou vlnu rodinných vztahů vznikajících v zcela jiných časových rozměrech. …

Pětihodinový zážitek vzbuzuje úctu nejen nad nasazením obou herců, ale i schopností naservírovat divákovi nekompromisní, a přitom neskonale atraktivní představení.

Tomáš Šťástka: V černém lese staví Rosťa Novák otci trůn z hliněných cihel.“

kultura.iDNES.cz, 5. 11. 2016

„Celek v konečném důsledku stojí na síle hereckého projevu, který je postavený na vysokém fyzickém i psychickém vypětí obou protagonistů. V průběhu necelých pěti hodin se po- odhaluje proces vzniku samotné inscenace, přiznaná a otevřená stavba komponentů scény napovídá divákům, které jsou ty přelomové zlomy v životě (dětství, mládí, stavění otce na piedestal, vzpoura proti němu, šílenství, umění, podpora).“

Barbora Čiháková: Cirk La Putyka svou rodinnou ságou posouvá hranice divadelního jazyka,

Aktuálně.cz, 26. 9. 2016