Jama deravá

Vstupom Slovenska do Európskej únie prebiehal v našej krajine spoločenský diskurz na tému brandingu Slovenska. Ministerstvo zahraničných vecí spolu so skupinu kultúrnych expertov vypracovali štúdiu, v ktorej sa pokúsili nanovo definovať Slovensko a Slovákov v čo najpozitívnejšom duchu. Štúdia sa venovala otázkam identity, národa a tomu, čo je pre nás charakteristické (napr. svojráznosť, rozmanitosť, vitalita, vynachádzavosť, pohostinnosť...).

V repertoári Divadla Astorka Korzo ´90 sa v ostatnej sezóne nečakane objavila autorská inscenácia režiséra Michala Vajdičku Jama deravá, v ktorej sa tvorcovia, rovnako ako kultúrni experti, venujú práve tejto téme. V inscenácii je však obraz Slovenska úplne iný, ako sa dočítame v spomínanej štúdii. Je priam jej opakom. Michal Vajdička vychádzal z reálnych štatistík, prieskumov verejnej mienky, s výsledkov sčítania ľudu, pracoval s množstvom článkov a blogov, ktoré radil do jednotlivých vybraných tematických okruhov: nezamestnanosť, úroveň vzdelanosti, situácia v zdravotníctve, minimálna mesačná mzda na hranici chudoby, rómska otázka, problém korupcie a klientelizmu, otvorenosť voči migrácii a prijímaniu cudzincov a vzťah k migrácii či vzťah k EÚ atď.

Formálne ide o veľmi jednoduchý a už konvenčný spôsob oživenia dokumentárnych štatistických údajov. Režisér sa inšpiroval maďarským a v divadelnej Európe známym režisérom Árpádom Schillingom a jeho inscenáciou ČIERNAkrajina (uvedenej na Divadelnej Nitre v roku 2005), k čomu sa otvorene priznáva.

Formálne neponúka Jama deravá nič nové, no výpoveď inscenácie a zámer tvorcov podať i keď nelichotivý, ale pravdivý obraz o nás samých, je pokusom otvorene pomenovať javy v našej spoločnosti. Dokážeme sa vôbec pozrieť sami na seba, priznať si nedostatky, prijať kritiku? Napriek tomu, že ani štatistiky nebývajú stopercentne presné, blížia sa k realite. Michal Vajdička s humorom a istou dávkou sarkazmu nahlodáva predstavu o dobrotivom, priateľskom, otvorenom  slovenskom národe.

18 smutno-smiešnych etúd zobrazujú herci divadla Astorka Korzo´90 zveličene, často sebaironicky, niekedy si pomáhajú nemou groteskou. Úvodný titulok na začiatku jednotlivých obrazov (zvyčajne štatistický údaj) herecký výstup buď podporí a herci názorne zobrazia situáciu, alebo paródiou znásobujú jeho paradox. V inscenácii sa objavujú aj nedávne aktuálne a politicky nedoriešené témy, ako napríklad kauza Gorila. Tvorcovia priamo citujú rozhovory zachytené v spise Gorila a zachytávajú tak podvody slovenských politikov na voličoch, hyenistické rozkrádanie štátnych peňazí a nepotrestané daňové podvody.

Inscenáciu Jama deravá môžeme označiť ako politickú, pretože jej aktuálnosť a údernosť naráža práve na súčasné spoločensko-politické dianie. Tento typ inscenácií, samozrejme, podlieha času, a čo platilo pred troma mesiacmi, dnes už je inak. Práve jednoduchý tvar, ktorý si inscenátori zvolili, im však umožňuje texty priebežne prispôsobovať tomu, čo v slovenskej spoločnosti, politike, ale aj v živote práve kulminuje.

Jama deravá zobrazuje to, akí sme, ironicky a kriticky. Keď sa dokážeme sami na sebe zasmiať, je tu nádej na zmenu k lepšiemu. Optimisticky dúfame.

Dáša Čiripová

 „Zabávať sa na vlastných chybách a pokleskoch je vraj oslobodzujúce. Sebairónia je bezpochyby znakom nadhľadu a osobnej aj osobnostnej vyspelosti, schopnosti nazrieť na seba a do seba a naučiť sa, ako sa poučiť z vlastných chýb.“

Zuzana Bakošová-Hlavenková, Monitoring divadiel na Slovensku

„Uvedenie inscenácie Jama deravá v divadle Astorka treba vnímať pozitívne. Nejde pritom len o osvieženie repertoáru jubilujúceho divadla. Jednoznačne vyjadrený občiansky aj politický názor je v slovenskom divadelníctve ešte stále vzácny ako šafran. Oslobodzujúci smiech je navyše v 25-ročnej histórii divadla najsilnejšou zbraňou. Ani tentoraz nezlyhala.“

Soňa Smolková: Slovensko, kravina pod Tatrami, kød č. 6, roč. 9, s. 16-19