o inscenácii
Vstupom Slovenska do Európskej únie prebiehal v našej krajine spoločenský diskurz na tému brandingu Slovenska. Ministerstvo zahraničných vecí spolu so skupinu kultúrnych expertov vypracovali štúdiu, v ktorej sa pokúsili nanovo definovať Slovensko a Slovákov v čo najpozitívnejšom duchu. Štúdia sa venovala otázkam identity, národa a tomu, čo je pre nás charakteristické (napr. svojráznosť, rozmanitosť, vitalita, vynachádzavosť, pohostinnosť...).
V repertoári Divadla Astorka Korzo ´90 sa v ostatnej sezóne nečakane objavila autorská inscenácia režiséra Michala Vajdičku Jama deravá, v ktorej sa tvorcovia, rovnako ako kultúrni experti, venujú práve tejto téme. V inscenácii je však obraz Slovenska úplne iný, ako sa dočítame v spomínanej štúdii. Je priam jej opakom. Michal Vajdička vychádzal z reálnych štatistík, prieskumov verejnej mienky, s výsledkov sčítania ľudu, pracoval s množstvom článkov a blogov, ktoré radil do jednotlivých vybraných tematických okruhov: nezamestnanosť, úroveň vzdelanosti, situácia v zdravotníctve, minimálna mesačná mzda na hranici chudoby, rómska otázka, problém korupcie a klientelizmu, otvorenosť voči migrácii a prijímaniu cudzincov a vzťah k migrácii či vzťah k EÚ atď.
Formálne ide o veľmi jednoduchý a už konvenčný spôsob oživenia dokumentárnych štatistických údajov. Režisér sa inšpiroval maďarským a v divadelnej Európe známym režisérom Árpádom Schillingom a jeho inscenáciou ČIERNAkrajina (uvedenej na Divadelnej Nitre v roku 2005), k čomu sa otvorene priznáva.
Formálne neponúka Jama deravá nič nové, no výpoveď inscenácie a zámer tvorcov podať i keď nelichotivý, ale pravdivý obraz o nás samých, je pokusom otvorene pomenovať javy v našej spoločnosti. Dokážeme sa vôbec pozrieť sami na seba, priznať si nedostatky, prijať kritiku? Napriek tomu, že ani štatistiky nebývajú stopercentne presné, blížia sa k realite. Michal Vajdička s humorom a istou dávkou sarkazmu nahlodáva predstavu o dobrotivom, priateľskom, otvorenom slovenskom národe.
18 smutno-smiešnych etúd zobrazujú herci divadla Astorka Korzo´90 zveličene, často sebaironicky, niekedy si pomáhajú nemou groteskou. Úvodný titulok na začiatku jednotlivých obrazov (zvyčajne štatistický údaj) herecký výstup buď podporí a herci názorne zobrazia situáciu, alebo paródiou znásobujú jeho paradox. V inscenácii sa objavujú aj nedávne aktuálne a politicky nedoriešené témy, ako napríklad kauza Gorila. Tvorcovia priamo citujú rozhovory zachytené v spise Gorila a zachytávajú tak podvody slovenských politikov na voličoch, hyenistické rozkrádanie štátnych peňazí a nepotrestané daňové podvody.
Inscenáciu Jama deravá môžeme označiť ako politickú, pretože jej aktuálnosť a údernosť naráža práve na súčasné spoločensko-politické dianie. Tento typ inscenácií, samozrejme, podlieha času, a čo platilo pred troma mesiacmi, dnes už je inak. Práve jednoduchý tvar, ktorý si inscenátori zvolili, im však umožňuje texty priebežne prispôsobovať tomu, čo v slovenskej spoločnosti, politike, ale aj v živote práve kulminuje.
Jama deravá zobrazuje to, akí sme, ironicky a kriticky. Keď sa dokážeme sami na sebe zasmiať, je tu nádej na zmenu k lepšiemu. Optimisticky dúfame.
Dáša Čiripová
„Zabávať sa na vlastných chybách a pokleskoch je vraj oslobodzujúce. Sebairónia je bezpochyby znakom nadhľadu a osobnej aj osobnostnej vyspelosti, schopnosti nazrieť na seba a do seba a naučiť sa, ako sa poučiť z vlastných chýb.“
Zuzana Bakošová-Hlavenková, Monitoring divadiel na Slovensku
„Uvedenie inscenácie Jama deravá v divadle Astorka treba vnímať pozitívne. Nejde pritom len o osvieženie repertoáru jubilujúceho divadla. Jednoznačne vyjadrený občiansky aj politický názor je v slovenskom divadelníctve ešte stále vzácny ako šafran. Oslobodzujúci smiech je navyše v 25-ročnej histórii divadla najsilnejšou zbraňou. Ani tentoraz nezlyhala.“
Soňa Smolková: Slovensko, kravina pod Tatrami, kød č. 6, roč. 9, s. 16-19
tvorcovia
réžia Michal Vajdička
dramaturgia: Andrea Domeová
kostýmy: Katarína Hollá
scéna: Pavol Andraško
hudba: Marián Čekovský
na bicie hrá Martin Valihora
účinkujú: Zuzana Kronerová, Anna Šišková, Zuzana Konečná, Rebeka Poláková Boris Farkaš, Ady Hajdu, Marián Labuda ml., Marián Miezga, Juraj Kemka, Róbert Jakab, Lukáš Latinák, Tomáš Mrekaj
režisér
Michal Vajdička (1976) absolvoval divadelnú réžiu na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Je umeleckým šéfom v Dejvickom divadle v Prahe a spolupracuje s renomovanými slovenskými aj českými súbormi. Je podpísaný pod réžiami mnohých úspešných inscenácií: Krásavica z Leenane, Štátne divadlo Košice (DN 2005); Portia Coughlanová, Divadlo Andreja Bagara v Nitre (DN 2007, nominácia v kategórii inscenácia roka na ocenenie Dosky, Cena diváka na festivale Nová dráma a Cena Literárneho fondu za réžiu); Všetko za národ, Divadlo Andreja Bagara v Nitre (DN 2008, nominácia v kategórii inscenácia roka na ocenenie Dosky, Cena Literárneho fondu za réžiu a Cena Alfréda Radoka za najväčší zážitok zo zahraničného divadla), Láskavé bohyne, Slovenské národné divadlo (DN 2014, Cena Dosky 2014 v kategóriách najlepšia inscenácia a najlepšia réžia). Inscenácia Ucpanej systém Irvina Welsha v pražskom Dejvickom divadle získala Cenu Alfréda Radoka 2012 ako inscenácia roka.
Materiály k dispozícii
Videozáznam inscenácie: áno
Ak máte záujem o uvedené materiály, napíšte na archivy@nitrafest.sk