Zrazu noc

Na palube letu z Istanbulu zrazu zomrel mladý muž arabského pôvodu. Priniesol vo svojom tele do Európy smrteľný vírus? Niekoľkí zo spolucestujúcich sa zrazu ocitajú zatvorení v karanténe vo vyšetrovacej sále na letisku. Existuje riziko, že aj oni sa stali nositeľmi vírusu?

Autor textu Olivier Saccomano a režisérka Nathalie Garraud vytvárajú na javisku modelovú situáciu, v ktorej sa v uzavretom priestore ocitne hŕstka neznámych osôb spolu s lekárom – dozorcom. Lekár, pôvodom Maročan, integrovaný do európskej spoločnosti, je pripravený ich vyliečiť. Po tomto náhlom uväznení na mesto zrazu padá noc, pohyb na letisku utícha a v miestnosti akoby na chvíľu zastal čas. Relatívne voľný pohyb a migrácia osôb, ktoré sú úzko späté s letiskovou prevádzkou, sú prerušené. Nevšedná situácia a okolnosti, v ktorých sa má skupina „podozrivých“ podrobiť vyšetreniam a následnej liečbe, sa napokon stávajú spúšťačom ich vzájomnej interakcie. Pasáže, v ktorých sa lekár spolu s ošetrovateľmi pokúšajú diagnostikovať päticu cestujúcich, striedajú monológy protagonistov, v ktorých reflektujú témy pôvodu a podstaty ľudského bytia. Dôkladné kontroly batožiny a telesné kontroly, na ktoré sme ako cestujúci na letisku bežne zvyknutí, tak menia svoje poslanie. Lekár venuje pozornosť najmä tomu, čo ostáva ukryté pred zrakom a bežným pohľadom príslušníkov bezpečnostných zložiek – „cudzím telám“ a ich dušiam. Za krátky čas, od súmraku do úsvitu, sa cestujúci s lekárom navzájom spoznávajú a zbližujú. V metaforickom priestore vyšetrovacej sály tak autori inscenácie vytvorili sondu do ľudskej mysle, odhaľujú sny a túžby cestujúcich.

V čase, keď nielen na európskom kontinente dominujú témy imigračnej krízy, teroristických útokov a šírenia smrteľných chorôb, tvorcovia inscenácie Zrazu noc prinášajú osobitý pohľad na skutočnosť a zaoberajú sa otázkami pôvodu cudzincov a imigrantov a ich integrácie do spoločnosti. Kontrastne pôsobí aj samotný princíp, ktorý si pre reflexiu nastolených tém zvolili. Náhodných cestujúcich vracajúcich sa zo sveta do svojej vlasti vyšetruje lekár – cudzinec integrovaný do lokálnej spoločnosti. Lokalizáciou príbehu na nemenované európske medzinárodné letisko navyše umocňujú jeho dramatickosť a napätie. Priestor letiska pritom charakterizujú z dvoch hľadísk – jednak ako globálne miesto príletov a odletov, stretu mnohých národov a kultúr, ale najmä ako hermeticky uzatvorený hraničný priestor, z ktoré- ho sála atmosféra strachu a permanentnej kontroly. Moment, v ktorom sa z miesta voľného pohybu osôb stáva väzenie. Napriek skutočnosti, že objektom záujmu autorskej dvojice Saccomano a Garraud sú „cudzie telá“, ktoré aktuálne rezonujú v spoločnosti (prívrženci tzv. Islamského štátu či nositelia smrteľných vírusov), na javisku ich reprezentujú bežní ľudia – steward, obchodníčka a diplomatka. Tým autori pretvárajú stereotypné predstavy o tom, čo je pre Európu cudzie a nebezpečné.

Inscenácia je zavŕšením trilógie s názvom Spektrá Európy, v rámci ktorej tvorcovia skúmali Európu z pohľadu na jej hranice, skladbu štátov a zaznávané princípy, či napokon na samotný vzťah medzi Východom a Západom.

Ján Balaj

 „Telami a veľmi jednoduchými prostriedkami – živé telá nahých hercov v protiklade ku chladu praktických konferenčných stoličiek, ktoré zapĺňajú miestnosť – nám tandem Garraud – Saccomano predstavuje mnoho o neukotvenosti vo svete, o svete, ktorého ,jedna polovica je zotročená peniazmi a druhá ich nedostatkom´. O svete, ktorý sa zdá byť na pokraji apokalypsy, ale v ktorom Nathalie Garraud a Olivier Saccomano nebudú len pešiakmi: koniec ich inscenácie je ako výzva na prestavbu celej lode menom Európa, ktorá sa možno nepotápa tak veľmi, ako si niektorí myslia a hovoria.“

Fabienne Darge, 11. júla 2015, Le Monde

„S inscenáciou Zrazu noc opadnú z ľudí masky a vyniknú osobné aj kolektívne neurózy. Režisérka Nathalie Garraud a autor Olivier Saccomano sa touto hrou snažia predstaviť reč nevysloviteľného. Nechávajú sa pohltiť miestami, kam sa neodvažujeme ísť.“

Le Dauphiné