Piliere krvi

Zoskupenie Iraqi Bodies sa pohybuje niekde na pomedzí fyzického a tanečného divadla. Ich tvorba je silne inšpirovaná Antoninom Artaudom a Jerzy Grotowskym, čo sa odráža na viditeľnej práci s telom, telesnosťou a fyzickosťou. Programovo sa venujú témam blízkym absurdnému divadlu a jeho autorom ako S. Beckett či E. Ionesco. Členovia súboru spolupracovali spoločne od roku 2005 ešte v Iraku, ale po postrelení režiséra a lídra skupiny Anmara Tahu pôsobia vo Švédsku pod názvom Iraqi Bodies. Táto dramatická udalosť definitívne zasiahla nielen do ich osobného života, ale pretransformovala sa natrvalo aj do ich tvorby. Pohybové a obrazové eseje rozprávajú prostredníctvom znaku a symbolu o životných traumách, o existenciálnych hraničných otázkach. Konfrontujú svet Východu a Západu v snahe prekročiť rozdiely, aby zobrazili realitu rovnako vnímanú všetkými.

Inscenácia Piliere krvi je pohybovou filozoficko-metaforickou baladou o absurdnosti smrti, vraždenia, sebazničenia, ako aj o hľadaní dôvodu žiť. Tvorcovia vychádzali z Camusovej existenciálnej eseje Mýtus o Syzifovi („To, čo sa nazýva zmyslom života, je súčasne aj znamenitým dôvodom pre smrť.“) a z básnickej novely z konca 19. storočia Spevy Maldororove od uruguajského a zároveň francúzskeho básnika, známeho pod pseudonymom Comte de Lautréamont, v ktorom ožívajú alegorické postavy Maldoror (stelesnenie zla a teroru) a Stvoriteľ.

Performancia Piliere krvi je minimalistická, založená na pohybe a slove. V takmer prázdnom priestore sa z tmy vynárajú bodovo nasvietené postavy. Niekedy vidíme len pohybujúce sa siluety, symboly (burka, červená boxerská rukavica, košeľa po mŕtvom vojakovi, klaunovský červený nos atď.), ktoré zosilňujú metaforickosť obrazov. Fragmenty textov o živote, smrti, samovražde, o hodnote vedomia a rozumu v kontraste s nevedomím a túžbami smerujú k záverečnej polemike s definíciami o ľudských právach postulovaných Organizáciou spojených národov. Trhavé, kŕčovité pohyby sú choreograficky originálne a strhujúce pozornosť. Pomalé tempo sa zámerne pohráva s plynutím času a uvedomením si nastolených tém. Nehumánnosť a absurdnosť sveta nie je explicitná, a preto pôsobí oveľa silnejšie. Znak sa tu stáva sugestívnym nositeľom významu.

Inscenácia fyzického divadla Iraqi  Bodies  skúma „krvou postriekané piliere našich komunít“. Občiansky silne angažované divadlo s politickým podtextom prináša na festival aj prostredníctvom vyhranených osobnosti súboru naliehavo potrebný kultúrny diskurz.

Dáša Čiripová