Moral Insanity

Prešovské národné divadlo vzniklo na jeseň 2013 a už svojím názvom, doplneným o slogan „Prešov, good place to die“, jasne definovalo, že medzi jeho charakteristické črty budú patriť sebairónia, lokálny kontext a snaha nebrať sa zbytočne vážne. Jeho zakladateľky, dramaturgička a dramatička Michaela Zakuťanská a režisérka Júlia Rázusová, sa čerstvo po ukončení štúdia na Divadelnej fakulte zachovali netradične. Primárnou snahou drvivej väčšiny absolventov (nielen) Vysokej školy múzických umení bolo aj je hlavne sa udržať v Bratislave. Ony nielenže z hlavného mesta dobrovoľne odišli, ale ešte sa aj vrátili do rodného Prešova. Ten je síce krajským mestom, má silnú divadelnú tradíciu aj súčasnosť, ale na centralizovanom Slovensku je príliš vzdialený od hlavného mesta.

Tvorba malého nezávislého divadla rezonovala od prvej premiéry v celoslovenskom kontexte, čo dokazuje aj viacero ocenení a účinkovaní na festivalových prehliadkach. Aktuálne posledným je ocenenie Grand Prix Nová dráma/New drama 2019, ktorú divadlo získalo práve za inscenáciu Moral Insanity.

Na pôdoryse románu Umberta Eca Pražský cintorín, ktorý reflektuje povery a mýty konca devätnásteho storočia, vytvorila Rázusová s Brajerčíkom na slovenské pomery veľmi vydarený text. Moral Insanity je totiž výpoveďou muža stojaceho uprostred poľa plného kapustných hláv. Muža, ktorý chce mať a má v živote jasno. Žiadna tekutá modernita, žiadne komplikované odpovede. Jeho svet je definovaný priestorom, ktorý si ohraničil, v ktorom platia jeho pravidlá, a všetci, ktorí sa tento priestor rozhodnú narušiť, to určite robia z ambíciou mu ublížiť. Jeho svet predsa má byť homogénny. Inakosť znamená ohrozenie.

Ecove mýty a povery, ktoré sa tu transformovali do hoaxov, urbánnych legiend a konšpiračných teórií, sú prezentované bez zbytočného moralizátorstva zo strany tvorcov či ich snahy nasilu poučovať. Naopak, s veľkou dávkou humoru predstavujú svet, z ktorého postupne čoraz väčšmi mrazí. Je až neuveriteľné, ako v roku 2019 stále platí, že naratív zákerného židovského bankára, ktorý chystá sprisahanie proti národu, je stále živý. A živý nie kdesi na okraji spoločnosti, ale v slovníku predsedov vlád krajín Európskej únie. Je pritom jedno, či tento premiér reprezentuje v medzinárodnom kontexte Európsku ľudovú stranu (Viktor Orbán), Progresívnu alianciu Socialistov a demokratov (Róbert Fico) alebo Alianciu liberálov a demokratov pre Európu (Andrej Babiš).

Moral Insanity však nie je len o znepokojujúcom obsahu. Možno nie tak evidentne ako v iných Rázusovej dielach, no aj tu sa prejavuje, že naše divadlo nemalo vo svojej histórii veľa tvorcov, ktorí by vnímali v činohernom divadle založenom na slove úlohu hercovho tela ako vyjadrovacieho prostriedku tak intenzívne ako táto režisérka. Herecký výkon Petra Brajerčíka predstavuje jeden z najzásadnejších momentov (minimálne) uplynulej sezóny v našich nezávislých i kamenných divadlách. Pod vedením režisérky Rázusovej podáva predstaviteľ stále ešte najmladšej hereckej generácie výnimočnú kombináciu filozofického uchopenia textu, racionálnej práce s výrazovým detailom a narábania s emocionalitou hereckého výrazu. Od úvodu, v ktorom koncentruje všetko vnútorné napätie a nepokoj do jedného, v podstate statického bodu na javisku, ktorý predstavuje jeho telo, až po explóziu šialenstva pohlcujúcu celý hrací priestor v závere.

Inscenácia, na ktorej výbere sa podieľala Divácka programová rada medzinárodného projektu Asociácie Divadelná Nitra Be SpectACTive! (a je teda, ako býva na festivale zvykom, zaradená mimo kurátorského výberu), reprezentuje len úzky výsek tvorby kurátorky slovenského programu festivalu Divadelná Nitra. Nemožno ju ani označiť za typickú pre doterajšiu tvorbu Prešovského národného divadla. Absentujú prešovské reálie. Predchádzajúce inscenácie sa, navyše, zameriavali skôr na súkromnejšie príbehy. Rozhodne je to však výsek, ktorý svojím významom predstavuje mimoriadny moment divadelnej sezóny 2018/2019 na slovenských javiskách.

Miro Zwiefelhofer