Hlava XXII

Autobiografický románový bestseller amerického spisovateľa Josepha Hellera je napriek roku vydania 1961 zásadným a nadčasovým dielom. Hellerova autorská dramatizácia zachováva dejové línie románu, svojou štruktúrou koláže krátkych situácií však ponúka priestor pre zjednocujúcu interpretáciu tvorcov s názorom. Režisér Ján Luterán spoločne s dramaturgom Mirom Dachom, scénografom Michalom Lošonským a autorom hudby Jánom Kružliakom ml. využili nápadité tvorivé postupy pre inscenovanie tohto kultového románu v divadelnom priestore.

Dramatizácia románu v kontexte podôb slobody nesie už v názve zakódovaný predpis. Ambivalencia byrokracie je v spoločnosti neustále diskutovanou témou. Ak Max Weber pomenúva byrokraciu ako produkt racionalizácie sociálneho konania človeka, Heller túto racionalizáciu ukazuje ako iracionalitu v celej jej absurdite a obludnosti, kde ciele sú prednejšie než hodnoty. Človek alebo predpis? Kto preberá zodpovednosť za etiku konečného dôsledku byrokracie? Yossarian bojuje s neosobnou bizarnou entitou, ktorá ho postupne cez spleť pravidiel, postupov a nariadení každým ďalším krokom vzďaľuje od osobnej slobody.

Tvorcovia sa rozhodli pre univerzálne určený priestor bez bližšieho historicko‑geografického určenia. Štúdio DAB využívajú v celej jeho podobe – horizontálne aj vertikálne. Odhaľujú technické balkóny, herci sa pohybujú medzi divákmi, hrá sa aj v nedivadelných priestoroch chodby, vstupné dvere či závesy sú aktívnou súčasťou hereckých situácií.

Herecký hosť Daniel Ratimorský kontruje svojím civilným herectvom zvyšku súboru. V príbehu o ľuďoch, ktorí sa v prostredí armády a hrôz vojny vzdávajú svojej slobody pre nepochopiteľné pravidlá. „Výnimkou je hlavná postava, vojak Yossarian, ktorý hľadá možnosti, ako sa z tejto situácie vymaniť. Sám pritom nereprezentuje hrdinu bez bázne a hany, génia či vyvolenca, ale len celkom obyčajného človeka, ktorý sa pokúša žiť a prežiť bez dogiem, na základe vlastných predstáv a pravidiel,“ hovorí dramaturg Miro Dacho. Predovšetkým mladá generácia nitrianskeho súboru využíva autorom dané bizarné charakteristiky jednotlivých postáv a pretavuje ich do štylizovaných humorných figúr.

Režisér Ján Luterán využíva slovenské domáce spoločensko‑politické reálie pre zosilnenie apelu na skorumpovanosť mocenskej hierarchie na Slovensku. „Vybrali sme tento titul, pretože si myslíme, že je svojou témou stále aktuálny. Vojnu, ktorá je nosným motívom Hellerovho románu, sa snažíme rozviesť aj do vojen, ktoré nie sú reprezentované len bombami a zbraňami, ale sú to vojny, ktoré zažívame každý deň, od korupcie, svojvôle mocipánov, v podobe vojny vzťahov pri chýbajúcej empatii a morálke. Tie absurdnosti, ktoré Hlava XXII popisuje, sú dosť ľahko prenosné do absurdnosti z dnešných novín,“ povedal o hre režisér Ján Luterán.

Autor hudby Ján Kružliak ml. využíva muzikalitu hercov a v úzkom prepojení s hravým režijným jazykom Jána Luterána strieda dramatickosť vojenských pochodov s premyslenými pasážami a capella.

Nie je to len nezmyselnosť vojny, ktorú nekompromisne odhaľuje Heller a tvorcovia nitrianskej inscenácie. Pozeráme sa na prospechárstvo jednotlivcov zneužívajúcich vojnu na dosiahnutie vlastných ziskov, smejeme sa a zároveň plačeme nad neschopnosťou veliacich dôstojníkov, triedime bláznov, no predovšetkým čelíme nášmu strachu (z našej hlavy).

Júlia Rázusová