Out of Context – for Pina

Tanečníci pomaly prichádzajú z hľadiska na javisko. Sú zahalení v červených dekách a postupne sa obnažujú až do spodnej bielizne. Scéna je až na pár mikrofónov prázdna. Počujeme zvuky prírody – zvieratá, šum, praskanie. A tiež elektronické údery. Tanečníci vyplazujú jazyky, gúľajú očami, trasú sa, mykajú, vykrúcajú prsty na rukách a nohách. Out of Context sa začína.

Inscenácia Out of Context – for Pina je výnimočná nielen v kontexte tvorby Alaina Platela, ale aj v súvislostiach súčasného tanečného divadla. Kým doteraz vytváral choreografie na veľké hudobné diela, tu pracoval mimo vopred daný (hudobný) kontext a s venovaním pre Pinu Bausch, jednu z najinšpiratívnejších a najvýznamnejších choreografiek druhej polovice minulého storočia.

Tanečníci sú sami sebou, nepredstavujú žiadne postavy, ale telesne vyjadrujú mentálny a emocionálny svet človeka, ktorý seba a svet okolo seba vníma s extrémnou dávkou senzibility. Môžeme použiť slová ako exces, hystéria, exaltácia, nenormálnosť, no vždy ide o spochybňovanie normatívnosti danej prevládajúcimi politicko- sociálnymi diskurzmi. Tanečníci sa pohybujú na pomedzí animálnosti a sexuality, aby svojím telesným prejavom vyjadrili a sprostredkovali divákovi energiu nevedomých a nespracovaných konfliktov. Intimita, rozkoš, bolesť, odmietnutie, nádej, túžba, radosť nie sú zobrazované lineárne ani príbehom a nemožno ich vyjadriť ani slovom – sú útržkami slov, fragmentmi zvukov a separátnymi pohybmi. Out of Context je komunikáciou tiel dovedenou do extrému, telesnou terapiou konfliktu bolesti a radosti.

Pohybový materiál choreografie vychádza z dyskinézy (porucha normálnych pohybov) a dystónie (nedobrovoľný pohyb s abnormálnym svalovým tonusom). Choreografia je tiež zmesou rôznych menších pohybov, napr. pohybov úst, cvakania zubov, rôznych grimás, vytáčania hlavy, záchvevov rúk, neprirodzeného vytáčania nôh či trasu.

Takéto „nenormálne“ zvieracie telesné pohyby stavia do kontrastu s choreografiou moderného tanca, doplnenou o persifláž tanca z popsongových videoklipov a úryvkov pesničiek, ktoré nás terorizujú z rádií a hudobných televízií a vnucujú nám predstavu o tom, aká má byť láska, sex a intimita.

Pôvodne liečebný pedagóg Alain Platel je geniálny nielen ako choreograf, ktorý spolu s tanečníkmi skúma, provokuje a nakoniec vytvára nový pohybový slovník a výraz, ale aj ako kritik spoločnosti a neúnavný obhajca humanity a „iného“ pohľadu na človeka. Narúša stereotypné myslenie a vnímanie a aj to ho zaraďuje k najpôsobivejším tvorcom súčasného umenia.

Martina Vanayová