HOLLYROTH anebo Robert Roth spívá Jana Hollého mrzkoti a pomerkováňá

Slovenské národné divadlo – Činohra, Bratislava, 2010
Autor: Rastislav Ballek
Réžia: Rastislav Ballek

HOLLYROTH ako spojenie Jána Hollého a Roberta Rotha. Hollý, slovenský katolícky farár, spisovateľ a prekladateľ (1785 – 1849), ktorý ako jediný autor programovo písal prvou štandardizovanou slovenčinou – bernolákovčinou, je podľa tvorcov inscenácie slovenský Shakespeare. Roth, herec prvej slovenskej scény, je momentálne aj slovenský Hamlet (Slovenské národné divadlo 2007). Shakespearovu angličtinu môžeme prirovnať k Hollého slovenčine: predlžovaním a skracovaním slabík, kladením prízvuku inde, ako na začiatok slova vzniká rytmus, hudba. Jazyku oboch sa dá rozumieť, no treba sa sústrediť a keď má človek preklad alebo úpravu, hneď je to ľahšie. Shakespeara v origináli čítajú len fajnšmekri a po Jánovi Hollom siahne tiež málokto – kombinácia archaického jazyka a novotvarov by potrebovala slovník.

Rôznymi odkazmi na Hamleta režisér núti diváka premýšľať: keď Hollý je slovenský Shakespeare a Robert Roth je Hamlet a zároveň je Ján Hollý, tak potom skutočný slovenský Hamlet je Robert Roth ako Ján Hollý. Áno, toto je náš Hamlet. Nie ten Shakespearov, ktorý nevie, čo od dobroty, je kráľovým synom a preto je oňho postarané a nemusí robiť nič iné, len sa umárať zásadnými otázkami ľudskej existencie a popritom zničiť niekoľko životov. Robert Roth,„ten škaredý škriatok Roth“, ako na začiatku pobavene sám herec cituje z príspevku užívateľa webu istého denníka, kde sa písalo o premiére inscenácie HOLLYROTH, Robert Roth ako slovenský Hamlet sa oveľa viac zrkadlí v Jánovi Hollom, ktorého veľkého ducha sťahujú na zem banálne materiálne starosti, chudoba a choroby. A osamelosť.

Mólo, ktoré vedie až medzi divákov, privádza Rotha blízko, na dotyk. Rothove telo je v neustálom napätí, vidno každý záchvev svalu. Keď mu v druhej časti vypadne text, či v rukách sa mu rozpadne lebka, vyzerá to ako naozaj. No aj spôsob, ako si Roth verše, ktoré mu šepkárka našepká a on ich nepočuje, transformuje do súčasného jazyka, aj ako vystupuje z postavy, žmurká na divákov, sleduje ich pozornosť, toto všetko nás upozorňuje, že na javisku nie je len Hollý/Svätopluk/Hamlet, ale v prvom rade je to Roth. Roth, ktorý fascinujúco interpretuje osudy iných.

Inscenácia je rozdelená na dve časti. Prvá časť je dych vyrážajúci monológ Jána Hollého o svojom tragickom živote, ktorý tvorcovia poskladali najmä z Hollého korešpondencie, druhú časť tvorí hrdinský epos Svätopluk. Režisér pomohol zozrozumiteľniť a sprehľadniť text divadelne pútavými obrazmi, v ktorých sa dajú nájsť mnohé významové vrstvy a súvzťažnosti.

Inscenácia svedčí o hereckom majstrovstve Roberta Rotha a režisérskej vyspelosti Rastislava Balleka, ktorý sa neuspokojí s prvoplánovými ilustráciami, ale vkladá do textu nové a nové významy. HOLLYROTH je tým, či by mali byť inscenácie Shakespearovho Hamleta. No zdá sa, že ten holý Hollý je nám oveľa bližší ako Shakespeare. Preto aj toľko nominácií na prestížnu divadelnú cenu Dosky 2010.

Dária Fehérová

„Scenár postavil Ballek na jednom hercovi. Našiel ho v Robertovi Rothovi. A Roth sa s hrdinom dokonale stretol. Jeho herectvo je moderné, s postavou i s textom narába rovnako ako s rekvizitou - demonštruje hrdinu a jeho konflikty. Nepotrebuje psychologické či dejinné oblúky, sústreďuje sa na vrcholy konfliktov. Navyše, obdivuhodne narába s Hollého slovom a veršom. Aj pri zachovaní originálu je text prekvapujúco zrozumiteľný a súčasný. ... Rothova maska sa vyvíja od reálnej tváre, cez pierotovskú masku až po klauna.“

Oleg Dlouhý, Pravda, 18. 9. 2009

scenár a réžia: Rastislav Ballek
účinkuje: Robert Roth
autor textu: voľne na motívy básnickej zbierky Vojtecha Mihálika Velebný pán z Maduníc
hudba: Martin Ožvold
scéna a kostýmy: Jozef Ciller