Ruže

Udalosti vojnového konfliktu na východe Ukrajiny sa postupom času vytratili z televízneho spravodajstva a titulných strán svetových denníkov. Avšak kým sa krajiny na západe Európy a na Balkáne snažia vyrovnať s utečeneckou krízou, na východe, za hranicami Európskej únie, nepretržite zúri vojna. Zástupy ľudí masívne opúšťajú svoje domovy a vydávajú sa na dlhú cestu za mierom. Tisíce ďalších vychádzajú z domovov na námestia, aby tak vyjadrili svoju túžbu po slobode a demokracii. V čase, keď zvuk rinčiacich zbraní na Donbase stále neutícha, zaznieva z mnohých európskych divadiel a festivalov vypäté volanie po láske a slobode v podobe kabaretných vystúpení ukrajinského zoskupenia Dakh Daughters Band.

Stopy ich občianskej a politickej angažovanosti sa spájajú najmä s vystúpením na Majdane v decembri 2013, keď členky kapely odohrali koncert na improvizovanom pódiu na námestí v strede Kyjeva. Naliehavosť, ktorá doslova sála z ich hudby a textov, sa divákom počas koncertov priam vrýva pod kožu. Aj preto sa Dakh Daughters stali jedným z hlavných symbolov odporu proti potláčaniu ukrajinskej demokracie. A navyše, rovnako alarmujúca je skutočnosť, že aj tri roky po ich vystúpení na Majdane sa nám naskytá príležitosť posadiť sa v hľadisku tvárou tvár k ľudom, ktorých sa vojna bytostne do- týka a neraz bezprostredne zasahuje do ich životov.

Charakteristickou črtou v tvorbe tejto kapely je miešanie prvkov punkovej, rockovej hudby a rapu spolu s tradičným ukrajinským folklórom, čím vytvárajú multižánrové hudobné diela. Široké spektrum hudobných žánrov dopĺňa aj veľký počet nástrojov, na ktoré hudobníčky počas koncertu hrajú – klávesy, kontrabas, violončelo, husle, gitara, bicie, priečna flauta či akordeón. Multižánrovosť a kabaretná forma predstavení, v ktorej sa Dakh Daughters-Band vracajú k svetovým divadelným avantgardám minulého storočia, odzrkadľuje aj proces hľadania novej tváre pre súčasné divadlo. Tvorkyne sa totiž nepridávajú k súčasnému trendu v tvorbe inscenácií dokumentárneho a politického divadla, ale využívajú netradičnú formu a spôsob reflexie reality.

Jednotlivé piesne sú zmesou cover verzií existujúcich skladieb a vlastných autorských kompozícií, pri ktorých sa šestica hudobníčok neraz inšpiruje literárny- mi textami viacerých autorov, napríklad ukrajinského básnika Tarasa Ševčenka, rusko-amerického autora Josifa Brodského, Charlesa Bukowskeho či napokon Williama Shakespeara. Práve Shakespearov sonet číslo 35 tvorí základ jednej z najvýraznejších skladieb s názvom Ruže/Donbas, ktorú Dakh Daughters uviedli aj na Majdane. Už samotný názov v danom kontexte latentne naznačuje tematické ladenie skladby a zároveň celého predstavenia. Referencia na ružu totiž predstavuje symbol mesta Doneck, ktoré je hlavným mestom Donbasu – regiónu na východe Ukrajiny, kde zúri občianska vojna.

Hudobníčky stoja na javisku a unisono v origináli recitujú prvé štvorveršie Shakespearovho sonetu:

„No more be grieved at that which thou hast done

/ Roses have thorns, and silver fountains mud“.

Úvodné lyrické recitovanie sprevádzané klavírom rýchlo strieda napätie rockovej hudby, do ktorej Dakh Daughters spievajú úryvky ukrajinských ľudových piesní a poézie. S napätím sa zároveň stupňuje intenzita, rytmus a najmä tempo skladby. Lokalizáciu skladby na Donbas naznačujú aj projekcie fotografií z baní a čelové svetlá, ktoré majú hudobníčky na hlavách. Skladba Ruže/Donbas tak pôsobí ako naliehavý a vypätý výkrik nad súčasným stavom v ich rodnej krajine.

Prečo je vo svete toľko zla? Zober len to najdôležitejšie. Bože, čo si to urobil? Ustavičné volanie po láske medzi ľuďmi, zmierení a slobode sa opakuje takmer v každej skladbe, ktorá v predstavení zaznieva. Počas koncertu sa tak striedajú nádej s bláznovstvom, poetické hudobné pasáže ukrajinského folklóru sa prelínajú s drsnými rockovými a punkovými tónmi.

Ján Balaj

„... medzi pôvodnými hrdinami Majdanskej revolúcie – neskôr pomenovanej EuroMajdan – doslovne EuroNámestie – v centre Kyjeva, ktoré bolo ohniskom protestov – boli Dakh Daughters. Boli medzi revolucionármi, spievali na barikádach a na ledabolo postavených pódiách. Na YouTube nájdete videá, ako ,Spice Girls s Molotovovými kokteilmi´ na Euro- Majdane spievajú zhromaždeným vojskám a polícii aj šialiacemu davu. (...) ,Dakh Daughters sú menej Spice Girls,´ hovorí ich umelecký šéf Vlad Troitsky, ,a viac Pussy Riot – s dobrou muzikou.´ Sú naozaj originálne – miešajú vážny minimalizmus s vášnivým ukrajinským folklórom a nádychom ,freak kabaretu´ nabitým punkovou energiou.“

Peter Culshaw, 29. máj 2014, TheGuardian.com