33 otáčok za minútu a pár sekúnd

Performatívna inštalácia 33 otáčok za minútu a pár sekúnd dokumentuje nečakané zmiznutie a následnú samovraždu libanonského ľavicového aktivistu Diyaa Yamouta. Na scéne sa nachádza iba stôl s dvomi stoličkami, počítač, ktorého obrazovka ukazuje jeho profil na Facebooku, televízia, mobilný telefón a záznamník. Počas trvania inštalácie na scénu neprichádzajú žiadni herci. Yamout je neprítomný a zároveň všadeprítomný, pretože ďalej existuje vo virtuálnom posmrtnom živote. Vo svete médií vytvorenom v Yamoutovej izbe prostredníctvom elektronických zariadení sa všetky informácie zdajú významné, avšak žiadna definitívne neodhaľuje skutočnosť o Yamoutovi. Manipulácia reality a zmiznutie pravdy, s ktorými sme ako diváci počas šesťdesiatich minút konfrontovaní, sú v tvorbe libanonskej dvojice Rabih Mroué a Lina Saneh preferovanou témou.

Všetko, čo sa na scéne odohráva, sa javí ako skutočné – pribúdajúce správy na sociálnej sieti, zábery z televízie reflektujúce Yamoutove zmiznutie a napokon aj záznamník plný telefonátov, na ktoré nemal kto odpovedať. V podstate však ide iba o digitálnu reprezentáciu reálneho života, na akú sme dennodenne zvyknutí z prostredia internetu a sociálnych sietí.

Mroué a Saneh zobrazujú, ako sa moderné digitálne technológie, na jednej strane predstavujúce možnosť verne zachytiť skutočné deje, môžu stať na strane druhej nástrojom manipulácie reality. Odhaľujú mechanizmus, pomocou ktorého sa skutočný život stáva v digitálnom svete falzifikátom. V prípade príbehu o zmiznutom Yamoutovi ide v skutočnosti o vymyslený archív udalostí dokumentujúci minulosť, ktorá sa nikdy nestala.

Hlavnými aktérmi tohto diela sa stávame my – diváci ako jediné živé bytosti v uzavretom priestore divadelnej sály a v reálnom čase predstavenia. Ako voyeri vstúpime do informačnej bubliny a z ponúkaných fragmentov si každý divák sám pre seba skladá svoj príbeh. Je však na nás, aby sme prijali či odmietli ponúkané pravidlá hry. Precízne vystavané dielo v každom prípade prináša netradičný zážitok. Forma inštalácie bez hercov mení aj pohľad na vnímanie hraníc súčasného divadla. Kým v minulosti boli podobné „neživé“ diela záležitosťou predovšetkým galerijných priestorov, obrat, ktorý v umení nastal v priebehu minulého storočia, prináša v súčasnosti živých umelcov do galérií a namiesto hercov na divadelných doskách sledujeme technologické výdobytky digitálnej doby. Ale aj tie sa v dokážu vyjadrovať k svetu a spoločnosti, v ktorej žijeme.

Ján Balaj

„Oni sú z Bejrútu to isté, čo je Wooster Group z New Yorku: zmes avantgardnej inovácie, konceptuálnej zložitosti a politickej naliehavosti, a to všetko postavené na zemitom humore.“

(New York Times)

„Scéna pripomína každodennú situáciu za stolom: divák zíza na obrazovku počítača, kde sa aktualizujú správy z Facebooku, na pozadí beží televízor a medzitým zvoní telefón. Táto scéna prekvapivo obsiahla 70 minút z inscenácie bez toho, že by sa na scéne objavil človek. 33 otáčok nie je len dielom o politizácii a revolúcii v arabskom svete, ale aj reflexiou na medializáciu politiky a medializáciu času a priestoru.“

(Leopold Lippert, nachtkritik.de)