Čechy ležia pri mori

Zavřete oči. Slyšíte, jak šumí?
Nadechněte se té vůně. Zašeptejte:
Čechy leží u moře.

Táto báseň je základom inscenácie „plnej morskej vody“. Ide o poéziu Radka Malého, jedného z najuznávanejších českých básnikov pre deti. Inscenáciu naštudovala režisérka Michaela Homolová, ktorá je v Naivnom divadle Liberec podpísaná pod mnohými úspešnými titulmi pre deti. S jedným z nich, s inscenáciou O barančekovi, ktorý spadol z neba, hosťovala aj na Divadelnej Nitre 2015.

Za produkciu Čechy ležia pri mori získal jej tvorivý tím niekoľko ocenení: napr. Radek Malý, Vít Peřina a Michaela Homolová Cenu Divadelných novín sezóny 2015/2016 v kategórii Bábkové a výtvarné divadlo za autorstvo inscenácie, ďalšie ceny udelila porota Festivalu MATEŘINKA 2017 (za réžiu, dramaturgiu, podiel na scenári, výpravu, kolektívny herecký výkon a hudobný a zvukový dizajn), inscenácia získala aj Cenu ERIK za najinšpiratívnejšiu českú bábkovú inscenáciu sezóny 2015/2016.

Podmorské obrazy vrcholia v práci so slabým svet- lom a účelnom zdôrazňovaní nadpozemských (alebo skôr podpozemských) krás ich jednotlivým osvietením. Či už sú to medúzy, koraly, chlapec v mušli alebo obria veľryba. Všetky využité princípy – tieňohra, striedavá práca s perspektívou, klasická hra s bábkou alebo priznane papierové ryby – spoločne vytvárajú nezameniteľný a jedinečný divadelný svet pod hladinou mora.“

(Divadlo Plzeň 2016 – Čechy leží u moře, Kritické theatrum, krith.phil.muni.cz, Kateřina Málková, 28.9. 2016)

„Autori (...)  uvádzajú  divákov  všetkých  vekov a skúseností – inscenácia je určená deťom 6+, ale jej kúzlu spontánne podliehajú aj ich rodičia a starí rodičia, divadelníci i nedivadelníci – do sveta fantázie a mágie podmorského sveta. V šere sály sa vznášajú medúzy, plávajú rybky, preháňajú sa žraloky a lietajú veľryby. Okolo divákov znejú zvuky mora a herci okúzlene šepkajú morskými mýtmi a príbehmi inšpirované verše Radka Malého. (...) Divák si všetko môže “ohmatať” či okomentovať, čo tí najmenší v Plzni hojne využívali.“

(Čechy leží u moře, Divadelní noviny, 6. 10. 2016)

„Do vody v sklenej nádobe kvapneme trochu modrej farby, nasypeme štipku soli a aha, je tu kúsok mora, v ktorom sa môže hojdať papierová loďka. Barbora Kubátová, Tomáš Bělohlávek, Filip Homola a Adam Kubišta sa pred zrakmi divákov sústredene hrajú

– s výtvarnými objektmi z papiera, dreva a textilu. A so svetlom a tieňmi: nažlto svietia koraly, medzi ktorými prepláva nádherná modrozelená chobotnica. Naháňa sa tu kŕdeľ zvedavých rybičiek, v diaľke vycerí zuby žralok a až nad hlavy divákov zamieri veľryba, v ktorej útrobách sa na chvíľu usídli jedna z bábok. Žiadne technické zázraky, stačia len štyrikrát dve ruky, aby s tým, čo majú od výtvarníčky Barbory Jakůbkovej, vytvorili magický obraz sveta pod vodou a rozprávali útržky príbehov. O dievčine zrodenej v mušli. O stretnutí na ostrove. O spoločnej plavbe. O čakaní, samote, hľadaní. O kráse na prvý pohľad obyčajných vecí.

Poetická koláž z básní sa môže zdať pre deti náročná, ale to je asi len pohľad dospeláka, ktorý nepatrične používa skôr rozum ako intuíciu. Jednoducho, chce to mať oči, uši a srdce otvorené dokorán – ako tie deti.“

(Lenka Šaldová, Divadelní noviny, 29. 3. 2016)