Cisárska TV, Uhorsko

Režisér Béla Pintér je jedným z výnimočných, provokatívnych a mimoriadne originálnych maďarských režisérov strednej generácie, o čom sa diváci festivalu Divadelná Nitra presvedčili už dvakrát. V roku 2007 hosťoval na Divadelnej Nitre s inscenáciou Kráľovná zákuskov a v roku 2010 s inscenáciou Špina – a vždy s veľkým úspechom.

V čom tkvie príťažlivosť jeho originálneho divadla, v ktorom je nielen režisérom, ale aj jedným z hercov a autorom divadelných textov? Je to zmes osobitých príbehov, svojskej réžie so zohratým kolektívom hercov, v ktorej sa spája sarkazmus a vtip s tragikou a smútkom, jednoduchej scénickej výpravy vedome často na hranici gýča a kritického postoja k minulosti a súčasnosti maďarskej spoločnosti. Béla Pintér má nadanie svojimi fiktívnymi príbehmi reflektovať sociálne pomery, mentalitu obyčajných ľudí  na  vidieku,  vplyv  cirkevnej  pseudomorálky a politických nacionálnych ideológií na život Maďarov. Nerobí to však realisticky, ale s veľkou dávkou karikatúry, nečakaných scénických metafor, irónie a fantázie.

V Cisárskej TV, Uhorsko – mimoriadne vtipnej politickej fraške – si na paškál síce berie maďarskú (resp. uhorskú) históriu, ale tá mu slúži na odkrytie tej súčasti maďarskej prítomnosti, ktorá je nelichotivou vizitkou minulosti. Nacionalizmus, prekrúcanie dejín, národné mýty, fantázie o národných hrdinoch, to všetko sú témy, ktoré často spracovávajú aj iní maďarskí umelci nesúhlasiaci so súčasným politickým dianím v Maďarsku. Béla Pintér sa však týmito témami zaoberá kontinuálne a systematicky, vždy ich zasadí do iného kontextu a času a svojím sarkastickým humorom ide v nápaditom a komplikovanom príbehu až na dreň mýtom a pamäti národa.

Amália, dcéra fiktívneho protagonistu maďarskej revolúcie 1848 a národného mučeníka, grófa Ignácza Baráznaya, sa kvôli dedičstvu vracia prostredníctvom hypnózy do minulosti. Zisťuje, ako to s jej otcom v skutočnosti bolo, a vďaka jej prítomnosti sa začnú „meniť“ dejiny. Čo keby Maďari vyhrali bitku pri Schwechate, ktorú v roku 1848 viedla revolučná uhorská armáda proti Rakúsku? Ako by vyzerala história, keby už v tých časoch existovala televízia? Imperiálna Cisárska TV, ktorej by sa zmocnili revolucionári? Príbeh je plný vtipných scén, fiktívnych zápletiek, nečakaných zvratov, ale aj reálnych udalostí a postáv – vystupuje tu napr. slávny maďarský básnik a revolucionár Sándor Petőfi (s vtipom a eleganciou ho hrá sám Béla Pintér) či revolucionár Lajos Kossuth.

Okrem brilantnej kritiky historickej zábudlivosti a maďarskej súčasnosti zaujme inscenácia (ocenená ako najlepšia produkcia maďarského nezávislého divadla divadelnej sezóny 2011/2012) svojou hravosťou, komediálnosťou a ostrým vtipom. Jej aktuálnosť presahuje hranice Maďarska – veď Cisársku TV by boli pozerali aj naši predkovia tu, na slovenskom území. Pintérova politická fraška je totiž súčasťou našich spoločných, uhorských dejín. Aj my na Slovensku radi prepisujeme a zabúdame...

Martina Vannayová

„Hra nazvaná Cisárska TV, Uhorsko (kde sa „TV“ vyslovuje po nemecky ako „tej-fau“) má množstvo úrovní, je veľmi inšpirujúca a iskrivá. Predvádza to najlepšie z Pintérovho divadla. A núti svojich divákov smiať sa cez slzy práve tak, ako plakať od smiechu (narážka na tradičný maďarský spôsob trúchlenia)...“

Andrea Stuber, Theatre online, 2011

 „Tieto tri dramatické zápletky – každá je vsadená do iného historického obdobia a zároveň sú všetky pospájané do jednej – nám povedia viac, ako podrobné akademické pojednania o dejinách Maďarska alebo maďarskom temperamente, ktorý sa dodnes veľmi nezmenil. Inscenácia nám bez snahy o úctivosť ukazuje udalosti 19. storočia, ktoré boli v Maďarsku v posledných dvoch desaťročiach (teda od pádu komunistického režimu a vyhlásenia republiky  v r. 1990) predmetom najväčšieho záujmu.“

László Zappe, Népszabadság