Pálenie kníh

Zvláštna skrinka v strede javiska a vedľa nej jedna jediná postava vzbudzujú pocit záhady, tajomna a rôznych prekvapení. Monodramatickosť a minimalizmus, ktoré sú na prvý pohľad čitateľné, sa však v priebehu niekoľkých minút rozplynú a pred divákom sa objavuje množstvo imaginárnych postáv. Postupne sa odkrývajú aj magické zákutia akéhosi domu či mesta. Archetypálne obrazy tvorcovia kreujú „obyčajným“ rozprávaním a otváraním množstva zásuviek na skrinke. Jednoduchými prostriedkami sa im darí vytvoriť akési nezvyčajné divadlo imaginácie a metafory. V Pálení kníh, v tomto podivuhodnom poeticky ladenom kabinete kuriozít sa objavuje niekoľko postáv: Sebastian, vizionár a otec, ktorý je fascinovaný WikiLeaks a obklopený lietajúcimi morami, jeho dcéra Tilda, ktorá – na rozdiel od otca – chce, aby všetko, čo je možné odhaliť, zmizlo, jej priateľ Nikto a rozprávač – Schrödingerova mačka.

Príbeh je akousi road movie s prvkami napínavej bájky a s výrazným politicko-spoločenským podtextom. Filozoficko-politická línia nie je však explicitná, práve naopak. Je zakomponovaná do príbehu ako bežná súčasť života ľudí dnešného sveta. Samotná téma WikiLeaks prináša so sebou otázky týkajúce sa potreby informovanosti,  pravdivosti  dostupných  informácií a z toho vyplývajúcej obnaženosti, no na druhej strane vy- mazania identity človeka. Sebastian vďaka neviditeľným súvislostiam objavuje možnosť poznania DNA a Tilda, brániac sa tomuto poznaniu, vymazáva stopy, pamäť a „knihu“ človeka. S pomocou priateľa chce Tilda „knihu“ spáliť a tým ochrániť DNA. Pálenie kníh je inscenáciou s magickou a silne poetickou estetikou a s jasným a kritickým postojom k svetu, v ktorom žijeme, a ktorý spoluvytvárame.

Dáša Čiripová

 „Spisovateľ, esejista a performer Pieter De Buysser spolu s výtvarníkom Hans Op de  Beeckom  vytvorili  inscenáciu,  ktorá sa stala udalosťou flámskeho divadla 2012. De Buysser o nej vraví: Inscenácia sa týka klasickej cenzúry v zmysle pálenia, odstraňovania, zakazovania, nemožnosti povedať, čo treba, skrývania informácií, skrátka všetkého, čo je typické pre totalitné režimy. Ale dnes máme v našich tzv. slobodných krajinách niečo ako opak cenzúry. Všetko je dovolené, všetko môžete vidieť, všetko možno odhaliť, pretože nič znamená čokoľvek. Každý môže mať svoj vlastný názor. A čím viac názorov môžete vysloviť, tým je spoločnosť považovaná za liberálnejšiu. (...) Ale tak to nie je. Sú veci, o ktorých nemôžeme hovoriť, a veci, o ktorých by sme informovať nemali, alebo by sme ich dokonca ani nemali poznať. Napríklad, v našom príbehu sa vraví o DNA: hlavná postava je mladé dievča, ktorého matka zomrela na rakovinu, a ono vie, že má v sebe smrtiaci gén svojej matky. Sme schopní rozlúštiť DNA, genetickú informáciu, ale kam až chceme dospieť? Ak budeme schopní predurčiť gény, môžeme predpovedať budúce správanie človeka, vývoj mozgových buniek. Takáto kniha DNA nás nevyhnutne poznamená. A každá kniha, ktorá človeka poznamená, by mala byť spálená.“

Český rozhlas

 „Pocta kritickému mysleniu, vede, humoru a umeniu rozprávať.“

Joos Neven, Cobra, Belgicko

 „Pálenie kníh prepája magické možnosti jazyka s radikálnou imagináciou. Nie je prekvapením, že sa táto inscenácia stala udalosťou flámskeho divadla roku 2012.“

Ondřej Hrab, Divadlo Archa

 „Pálenie kníh je politickou bájkou o mašinérii sveta, kde sú všetky informácie o nás uchované a nekonečne rozmnožované, až kým nie je zotretá naša vlastná identita.“

http://www.avantgarden.no/

 „Scéna je výtvarným dielom samým o sebe a všetci diváci uprene a očarene pozerajú, ako De Buysser stavia maličkú „bábikovskú“ knižnicu. Originálny divadelný kus.

Jenni Davidson, The Latest.co.uk