Leonce a Lena

Slovenské národné divadlo – Činohra, Bratislava, 2008
Autor: Georg Büchner
Réžia: Martin Čičvák

o inscenácii

Leonce a Lena – viacznačná spleť bájky, satiry a humoru, ktorá už v čase  svojho vzniku pôsobila nekonvenčne, dodnes provokuje inscenátorov a pobáda vysvetľovať dospievanie po svojom. Nielen adolescentný prerod hlavných postáv, ale aj prevetranie umeleckých postupov. Vlastné umelecké dozrievanie. Büchner zvýraznil v hre kúzlo teatralizácie a afirmáciu divadla ako paralelnej reality k životu.

Režisér Martin Čičvák prijal šance, ktoré mu text poskytol. Prerozprával rozprávku zo života a využil na to výrazové prostriedky, ku ktorým postupne dospieva ako mladý režisér hľadajúci vlastný divadelný kód. Na Divadelnej Nitre máme možnosť sledovať jeho profesionálny a umelecký rast. Po vlastnej adaptácii Carrollovej Alice, inscenácii Schimmelpfennigovej Arabskej noci a Klimáčkovej verzie života Dr. Gustáva Husáka ho vidíme po štvrtý raz. Príznačne – s rozprávkovým dramatickým skvostom Georga Büchnera Leonce a Lena.

V interpretácii hercov Slovenského národného divadla ožíva celkom súčasný príbeh „princov“ a „princezien“, ktorým koruna nesedí, ktorí sa pozerajú na život, akoby ho videli prvý raz, čakajúc, kým na nich „dôjde rad“. Ich vety pôsobia infantilne a nihilisticky zároveň. Je to rozprávka o dozrievaní a večnej adolescencii, ktorá odmieta pravidlá dospelosti. Leonca a Lenu nútia vstúpiť do sveta dospelých, ale aké „ľudské kreácie“ tam na nich čakajú? Iba keď si uvedomíme postoje a názory, ktoré reprezentujú kráľ, radcovia, dvorania a národ, zistíme, pred čím chcú Leonce a Lena utiecť. A nakoniec predsa neutečú. Nasadia si na hlavu „papierovú“ korunu a otvoria pomyselný ďalší okruh života. Pri pohľade na nich sa nevyhneme otázke: aký bude svet, keď sa Leonce a Lena dostanú k moci? Budú si vedieť s mocou poradiť? Nestanú sa iba vernými kópiami svojich rodičov? Nebudú to iba marionety riadené striktnými pravidlami spoločnosti? V nápaditej scéne Tomáša Cillera, v úzkom výreze reality sa „premietajú“ ich myšlienky a pod stromom poznania sú ich náhodné stretnutia akoby osudom určené. Inscenácia celý čas balansuje na hranici krajnej hravosti a filozofie moci, ktorá má k smiechu ďaleko.

Leonce a Lena je jedna z tých inscenácií uplynulej sezóny (nielen v Slovenskom národnom divadle), ktoré pôsobia sviežo, ľahko a na divadelné umenie a umenie života sa pozerajú s jemným nadhľadom.

Vladislava Fekete

info

preklad: Ján Rozner
úprava a réžia: Martin Čičvák
dramaturgia: Martin Kubran
scéna: Tom Ciller
kostýmy: Marija Havran
hudba: Peter Kofroň
osoby a obsadenie: Kráľ: Emil Horváth; Princ Leonce: Ľuboš Kostelný; Princezná Lena: Diana Mórová; Valerio: Robert Roth; Guvernantka: Zuzana Fialová; Krajinský radca: Ján Gallovič; Prezident: Oldo Hlaváček; Dvorný kazateľ: Leopold Haverl; Učiteľ : Vladimír Obšil; Rosetta: Gabriela Dzuríková; Dôležitý občan 1: Alexander Bárta; Dôležitý občan 2: Branislav Bystriansky

režisér

Martin Čičvák (1975) Absolvent réžie na JAMU v Brne Počas štúdia inscenoval: A. Strindberg: Slečna Júlia, Molière: Tartuffe, B. Brecht: Baal, Sonia agentka (vlastný text), Beaumarchais, Voltaire, Turrini: Figarova svatba, G. Steinová: Svet okolo Susan B. Ďalší vlastný text Dom, kde sa to robí dobre prenikol ako prvá slovenská hra na britské javisko (Greace Theater London), v r. 1997 bol uvedený v réžii Miša Hatinu na Divadelnej Nitre. Na Divadelnej Nitre boli uvedené aj ďalšie Čičvákove réžie: inscenácia hry Rolanda Schimmelpfenniga Arabská noc (2004) a Dr. Gustáv Husák, Väzeň prezidentov – prezident väzňov (2007) podľa textu Viliama Klimáčka. Za svoju režijnú prácu získal niekoľko ocenení – českú Cenu A. Radoka za rok 2000 – talent roku a cenu slovenskej divadelnej kritiky DOSKY 2003/2004 za inscenáciu hry Rolanda Schimmelpfenniga Arabská noc.