Pokusy o lietanie

Originálne diela na hranici divadla, performancie, vizuálneho umenia, na rozhraní umenia a humanitných i prírodných vied a techniky prekračujú a v pozitívnom zmysle slova spochybňujú možnosti divadelného umenia. Divadelná Nitra takéto paradivadelné lahôdky ponúka pravidelne. Krabica s otvormi bola jedinečnou hrou s individuálnym respondentom, ktorý sa v spolupráci s umelcom stal aktívnym účastníkom, divákom a zároveň aktérom „slávnosti obyčajného dotyku ľudských rúk“. Projekt Americký sen sa ešte väčšmi vzdialil od tradičného chápania dialógu a konfrontácie medzi umelcom a divákom. Na večeri, ktorú pripravil a podával tvorca projektu malej skupine divákov, sa celkom prirodzene, nenápadne a nerušene menila realita na divadlo.

Projekt Pokusy o lietanie je iný ako jeho predchodcovia a je tiež celkom odlišný od divadelných produkcií tohtoročného programu. Spája v sebe exkluzivitu, intimitu a jedinečnosť zážitku (obmedzený počet divákov), tvorivú konfrontáciu živého umenia a multimédií (projekcia), neustále popieranie reality a vytváranie ilúzie sna, snového videnia, nastavenia mysle v inej dimenzii (statické i pohyblivé obrazy, vznikajúce a zanikajúce na princípe camery obscury) a v neposlednom rade neopakovateľnú interaktivitu v možnosti absolútneho podľahnutia klamu a následného odhalenia princípov, mechanizmu a technológie vzniku a fungovania diela.

Romana Maliti

“Pokusy o lietanie vznikli v rámci projektu What´s next mníchovského festivalu Spielart 2007 v kurátorstve Romea Castelluciho. Je to ucelený analogický mechanizmus, schopný vyprodukovať a inšpirovať individuálnu imaginárnu poesis na základe mechanizmu vytvoreného Alessandrom Panzavoltom – toto optické zariadenie pozostáva z presvetlenej miestnosti, v ktorej sa nachádzajú herci, svetelné zdroje, zväčšovacie sklá a tmavá komora pre divákov.”

Exibart.com, február 2008

“Pokusy o lietanie nemajú priamu literárnu súvislosť, nevychádzajú z nejakého konkrétneho inšpiračného zdroja. Východiskom projektu môže byť skúsenosť, že spomienka na nočné lietanie zostáva u snívajúceho až do prebudenia. Tento obraz sa objavuje aj v dielach Goyu, na ktoré sme narazili náhodou, no najväčšmi nás inšpiroval text Psychoanalýza vzduchu Gastona Bachelarda.”

Alessandro Panzavolta

“Nie je to ani divadlo, ani vizuálne umenie, dokonca ani performancia či film. Je to projekcia nasvietených tiel ponorených do tmy za plátnom. Obrazy sú zachytávané siedmimi rôznymi zväčšovacími sklami a prenášané na plátno v podobe prchavého pohyblivých obrázkov. Na divákov sa prenáša definícia a sila tiel, vzdialená, neproporčná, rozostrená a prchavá. Toto dielo inšpirované nočným lietaním vytvára dojem sna, rušeného naliehavými zvukmi či rozpadávajúcimi sa tvárami, ktoré sa menia na obrazy zvierat a rastlín a spolu s kompozíciami nahých tiel odkazujú na barokové umenie.”

Massimo Marino, Lo Spettacolo

“Pokusy o lietanie radikalizujú výskum hybridného jazyka na pomedzí maľby, fotografie a filmu, menia skôr filmové spracovanie vizuálneho obsahu myšlienky smerom k maliarskemu či občas sochárskemu použitiu obrazu, ktorý vzniká ako proces generovania foriem prostredníctvom oscilácie nedefinovateľného.”

Exibart.com, február 2008

“Prekvapivé je odvolávanie sa na rôzne maliarske školy... tieto odkazy vyznievajú silnejšie a presnejšie najmä v kompozíciách aktov. Najväčšmi pripomínajú vzrušujúcich maliarov toskánskeho manierizmu. Pontormo podobne deformoval údy svojich apoštolov, svätcov a panien. Belosť nahých tiel pripomína neoklasicistické sochárstvo, v ktorom sa v mene starogréckeho ideálu dosahovala krehká vznešenosť. Spomeniete si aj na démonickú bytosť čupiacu na posteli na obraze L´Incubo Henryho Fuseliho.”

Accrocchio, október 2007