Americký cisár

Migračná kríza je v divadle západných krajín etablovaná téma. Na Slovensku sa do centra umeleckej pozornosti dostáva pomerne pomaly. Štúdio 12 Divadelného ústavu Bratislava v koprodukcii s tvorcami z Divadla Pôtoň Bátovce, ktorí sa programovo zaoberajú spoločenskými a sociálnymi témami i národnou identitou, však našli cestu, ako sa k migrácii vyjadriť. Americký cisár sa vracia do histórie strednej Európy. Ide po stopách našich predkov, no zároveň vedie živý dialóg so súčasnosťou.

Rakúsky reportér, spisovateľ a prekladateľ Martin Pollack v knihe Americký cisár. Masový útek z Haliče ponúka rýchly spád neutešených obrazov z chudobného multikultúrneho regiónu Halič, ktorý ležal na pomedzí východného Poľska a západnej Ukrajiny. Dokumentárny bestseller ponúka desiatky malých príbehov. Znázorňuje peripetie Poliakov, Ukrajincov, Rusínov a Slovákov; kresťanov aj židov, ktorí na konci 19. storočia emigrovali za prácou do Ameriky. Riskovali zatknutie, úmrtie aj izoláciu v novej krajine len preto, aby pre seba a svojich najbližších zabezpečili základné životné potreby. Tak ako dnešní migranti, aj oni hľadali lepšiu budúcnosť, a pritom sa stávali obeťami prevádzačov a podvodníkov, ekonomickou komoditou, zdrojom bizarných mýtov aj námetov pre konšpirácie. A nakoniec, ani vysnívaná Amerika ich nevítala s otvorenou náručou. Autor dramatizácie Michal Ditte z množstva Pollackových príbehov vyberá len pár, ďalej ich domýšľa a dramatizuje tak, aby sa nestali len figúrkami v štatistike, ale aby vytvorili sieť prepojených osudov. Vybrané postavy ako Mendel Beck, Rifke Becková, Mathias Komara a ďalší sú vzorkou, ktorá symbolicky za- stupuje všetkých utláčaných.

Komorná inscenácia umožňuje divákom byť v tesnom spojení s javiskom, ktorému dominuje výrazný scénografický prvok. Podlaha pokrytá suchou zeminou vytvára viacnásobnú metaforu – je neúrodnou pôdou, ktorú musia postavy opustiť, a zároveň novou zemou, v ktorej budú zapúšťať korene. Práve možnosť byť v bezprostrednej blízkosti hercov a herečiek, vdychovať prach sypkej zeminy v tmavom a stiesnenom priestore prehlbuje atmosféru márnosti, ktorú len kde-tu pretne humorný moment či nečakaná irónia. Režijný jazyk Ivety Ditte Jurčovej je opäť spleťou rôznych divadelných prístupov. Monologické pasáže striedajú civilné dialógy, prekvapivé expresívne výkony aj divadelné metafory. Aktéri vstupujú do interakcie s rôznymi objektmi v priebehu paralelných akcií. Vzniká vyvážená synergia činohry, objektového aj výtvarného divadla. Dramaturg Marek Godovič v bulletine píše: „Vytvoriť z reportážnej knihy dokumentárne divadlo by samo osebe bolo len zdvojením zažitého, zdvoje- ním prečítaného. Obraz, ktorý by sa síce podobal originálu, ale bol by to len obraz, kópia, v niečom pokrivená a falošná.“ Tvorcovia z Divadla Pôtoň v Bátovciach preto nekoncipujú Amerického cisára ako vernú reprodukciu knihy, a navyše, nepokúšajú sa ani o explicitné podobenstvo o súčasnej migrácii. Nielen fanúšikom Pollackovej reportáže ponúkajú faktograficky a informatívne odmocnený, zato emocionálne umocnený a koncentrovanejší zážitok. Ich inscenácia je odrazom spoločnej stredoeurópskej minulosti, ktorá však dokonale lícuje so súčasnosťou. Americký cisár môže byť, bez toho, aby tlačil na paralely, skvelým liekom proti amnézii národov Vyšehradskej skupiny.

Kultúrny spolok MLOKi

„Desiatky malých príbehov sú v knihe rozprskané chaoticky ako kvapky slanej vody po búrke. Ditte vyberá len pár, zlieva ich dokopy a vytvára vlastné more príbehov a individuálnych osudov. Pollackov odosobnený opisný štýl navyše Ditte prekladá do poetickejšieho a zároveň emocionálnejšieho jazyka bližšieho divadlu.(…) Ich Americký cisár nie je vernou reprodukciou knihy ani násilným podobenstvom o súčasnej migrácii.“

(Milo Juráni, .týždeň, 13. máj 2018)

„Mimoriadne svedectvo o odchode Haličanov za prácou do Ameriky na sklonku 19. storočia podané sugestívnym divadelným jazykom a práca so scénografiou priniesli publiku neopakovateľný, takmer hmatateľný zážitok.“

(Slavo Sochor, BBonline.sk, 20. júl 2018)