Arabská noc

Hra je zostavená z piatich vnútorných monológov, komentárov a spovedí, ktoré sa prekvapujúco a vtipne dopĺňajú a stretávajú v rôznych situáciách. Režisér tu použil realizmus priamo sa prelínajúci so štylizáciou, čím dostal hercov do neľahkej úlohy. Arabská noc je vďaka monológom obrovským priestorom na hereckú akciu, výzvou a školou pre každého z účinkujúcich. Zvolené výrazové prostriedky, ktoré sú v SND novinkou, ponúkajú nový pohľad na hercov kamenného divadla. Pohľad svieži, radostný, hravý a uvoľnený!

Tina Vargenová, Národná obroda

Chladné štylizované herectvo presných pohybov prispieva k dokonalej polyfónii inscenácie. Postavy rozprávajú nielen čo myslia, ale aj čo konajú a v akej situácii sa nachádzajú. Hrajú. Často priam sterilne, aby vytvorili tragikomickú ilúziu bezvýchodiskovosti. Skutočnosť a predstavy sú v nej natoľko rovnocenné, že nerešpektovanie akýchkoľvek zaužívaných dramatických pravidiel je jediným riešením. Režisér Čičvák s dramaturgom Martinom Kubranom popohnali repertoár Národného divadla o hodný kus dopredu.

Mária Jenčíková, Pravda

Takmer celkom bez dialogických sekvencií postavy v prerušovaných monológoch veľmi vecne opisujú, čo práve vidia, robia, čo sa deje okolo nich. A hoci sa tieto udalosti zjavne vymykajú z očakávaného bežného chodu ich nezaujímavých životov, či dokonca reálneho sveta, vďaka dôsledne dodržanému princípu čistého opisu práve pozorovaného je rovnako objektívne a detailne podaný aj opis situácie človeka v zaseknutom výťahu, aj peripetie muža, ktorý sa náhle ocitol uväznený vo fľaši koňaku. Jednotlivé monológy či prúdy pozorujúcich myslí sa prelínajú, prerušujú a prekrývajú, čím vytvárajú zvláštnu protichodnú dynamiku, ktorá je jedným z hlavných znakov tohto zvláštneho dramatického textu: čas sa na niektorých miestach spomaľuje až zauzľuje, ale zároveň hra pulzuje stále sa zrýchľujúcim tempom udalostí. Bezmocnosť každej z postáv, ktoré sú vo svojich pozorovaniach úplne izolované voči udalostiam, je ako zlý sen – či lepšie povedané, horšie ako sen, pretože nie je kam sa prebudiť. Ako podotýka sám autor, človek vo fľaši koňaku sa prebudí opäť len po kolená v koňaku.

Čičvákova inscenácia sa usiluje zdôrazniť vnútorný tep a rytmus textu. Na pozadí jednoduchej scény Toma Cillera, inšpirovanej Escherovými schodmi s niekoľkými vtipnými prekvapeniami, rozohráva tvar pripomínajúci hudobnú skladbu – skôr ako harmonické vokálne kvinteto je to však akási dodekafonická polyfónia, kde každý hlas má svoju vlastnú melodickú linku a súzvuk je len chvíľkovou náhodou.

Tento temporytmicky presne komponovaný divadelný tvar funguje vďaka hereckým dispozíciám a obdivuhodnému nasadeniu hercov.

Zora Jaurová, Domino forum