Tri sestry

Radu Afrim Tri sestry zoškrtal na minimum. Dominantu tvoria dve scény: Irinine meniny a dialóg Andreja s Natašou v posteli. Afrim buduje situácie nezvyčajne a trvá istý čas, kým si divák na rozhádzané tempo a popletenú atmosféru zvykne: scény sú nesmierne chaotické, sledujeme naraz množstvo príbehov, dialógov, tancuje sa, kričí, rozpráva a spieva naraz. No tento chaos má čaro spontánnosti, prirodzenosti, hravosti. Scény vždy po čase dospejú k vyčisteniu, k odhaleniu dôležitého, k otvoreniu prázdneho priestoru pre novú situáciu. Afrim sa na Tri sestry pozerá aj očami dieťaťa.
(...)
Afrim narába s dekonštrukciou, efektmi, aj svojsky poňatým gýčom. I preto môžu byť niektoré momenty a interpretačné línie zneisťujúce či mätúce (napr. obraz ženy ako takej – sexsymbol či antipatická hysterka; vojna, na pozadí ktorej sa tieto Tri sestry odohrávajú; mnoho aktualizácií, napr. v kostýmoch). Afrim predlohu dekonštruuje nie preto, aby ju znehodnotil, ale preto, aby diváka presvedčil o novom čítaní, o inej optike, o súčasnom Čechovovi.

Romana Maliti, Divadlo v medzičase

Režisérova radikálna reinterpretácia klasického diela odkrýva hlboké a originálne významy. V chladne osvetlenom priestore, ktorý zbližuje hercov a divákov, rekvizity a kostýmy prepájajú čas od napísania hry s našou súčasnosťou. Bezprostredná skutočnosť a každodenná všednosť vyvolávajú šokujúce obrazy. Radu Afrim bezohľadne oberá postavy o ich ilúzie a ideály. V predstavení sa striedajú halucinačné obrazy v šialene dynamickom tempe. Výbušné a útočné videnie v sebe skrýva hlbokú ľudskú pravdu. Zohratý herecký súbor vytvára pôsobivé skupinové scény, ako aj skvelé individuálne výstupy. Tri sestry sú krutou a živočíšnou inscenáciou, ktorá kladie dôraz na drsný a poetický humor.

Ludmila Patlanjoglu, Cotidianul

Radu Afrim nás vťahuje do sveta svojich myšlienok, dojmov, pocitov a predstáv zhmotnených na scéne a umocnených jeho osobným vzťahom k Čechovovmu textu. Známe postavy si zachovávajú všetky základné črty a navyše sa vyznačujú správaním a postojmi, ktoré poskytuje inteligentná a citlivá interpretácia oprostená od zbytočných klišé. Celkovú atmosféru inscenácie tvorí mimoriadna pla ticita príznačná pre Čechovove umenie striedania komického a vznešeného, irónie a vysokých ideálov.

Alice Georgescu, Ziarul Financiar

Radu Afrim je provokujúci čitateľ; invenčne tlmočí Čechovov svet, ktorý sa už stráca v záplave dezinterpretácií a mylných poňatí. Postavy sa zahrávajú s časom vo svojom večnom čakaní na zmenu, na skutočný život. Veselo sa smejú, nesmierne trpia, ale v skutočnosti sa celkom ako deti nechávajú unášať svojimi falošnými predstavami. Tri sestry sú uväznené v dusnej cele, ktorá potláča a deformuje ich osobnosti. Počujú iba vlastný, zlomený vnútorný rytmus. Moskva sa stáva svetom za sklom ako staré fotografie v pohároch zo zaváranín. Na inscenácii Radu Afrima je úžasný jej kontrast medzi nesmiernym smútkom a pichľavým, uštipačným humorom, ktorými je preniknutý tento iluzórny, a predsa nepochybne skutočný svet.

Mihaela Michailov, Observatorul cultural

Takéto predstavenie dáva šancu formovať a reformovať predstavy o divadle a nachádzať formu komunikácie s tvorcami inscenácie. Tri sestry umožňujú, aby sa kritik vyvíjal.

Ian Herbert