Tri sestry

Teatrul Andrei Muresanu, Sfăntu Gheorghe, Rumunsko, 2004
Autor: Anton Pavlovič Čechov
Réžia: Radu Afrim

o inscenácii

Radu Afrim Tri sestry zoškrtal na minimum. Dominantu tvoria dve scény: Irinine meniny a dialóg Andreja s Natašou v posteli. Afrim buduje situácie nezvyčajne a trvá istý čas, kým si divák na rozhádzané tempo a popletenú atmosféru zvykne: scény sú nesmierne chaotické, sledujeme naraz množstvo príbehov, dialógov, tancuje sa, kričí, rozpráva a spieva naraz. No tento chaos má čaro spontánnosti, prirodzenosti, hravosti. Scény vždy po čase dospejú k vyčisteniu, k odhaleniu dôležitého, k otvoreniu prázdneho priestoru pre novú situáciu. Afrim sa na Tri sestry pozerá aj očami dieťaťa.
(...)
Afrim narába s dekonštrukciou, efektmi, aj svojsky poňatým gýčom. I preto môžu byť niektoré momenty a interpretačné línie zneisťujúce či mätúce (napr. obraz ženy ako takej – sexsymbol či antipatická hysterka; vojna, na pozadí ktorej sa tieto Tri sestry odohrávajú; mnoho aktualizácií, napr. v kostýmoch). Afrim predlohu dekonštruuje nie preto, aby ju znehodnotil, ale preto, aby diváka presvedčil o novom čítaní, o inej optike, o súčasnom Čechovovi.

Romana Maliti, Divadlo v medzičase

Režisérova radikálna reinterpretácia klasického diela odkrýva hlboké a originálne významy. V chladne osvetlenom priestore, ktorý zbližuje hercov a divákov, rekvizity a kostýmy prepájajú čas od napísania hry s našou súčasnosťou. Bezprostredná skutočnosť a každodenná všednosť vyvolávajú šokujúce obrazy. Radu Afrim bezohľadne oberá postavy o ich ilúzie a ideály. V predstavení sa striedajú halucinačné obrazy v šialene dynamickom tempe. Výbušné a útočné videnie v sebe skrýva hlbokú ľudskú pravdu. Zohratý herecký súbor vytvára pôsobivé skupinové scény, ako aj skvelé individuálne výstupy. Tri sestry sú krutou a živočíšnou inscenáciou, ktorá kladie dôraz na drsný a poetický humor.

Ludmila Patlanjoglu, Cotidianul

Radu Afrim nás vťahuje do sveta svojich myšlienok, dojmov, pocitov a predstáv zhmotnených na scéne a umocnených jeho osobným vzťahom k Čechovovmu textu. Známe postavy si zachovávajú všetky základné črty a navyše sa vyznačujú správaním a postojmi, ktoré poskytuje inteligentná a citlivá interpretácia oprostená od zbytočných klišé. Celkovú atmosféru inscenácie tvorí mimoriadna pla ticita príznačná pre Čechovove umenie striedania komického a vznešeného, irónie a vysokých ideálov.

Alice Georgescu, Ziarul Financiar

Radu Afrim je provokujúci čitateľ; invenčne tlmočí Čechovov svet, ktorý sa už stráca v záplave dezinterpretácií a mylných poňatí. Postavy sa zahrávajú s časom vo svojom večnom čakaní na zmenu, na skutočný život. Veselo sa smejú, nesmierne trpia, ale v skutočnosti sa celkom ako deti nechávajú unášať svojimi falošnými predstavami. Tri sestry sú uväznené v dusnej cele, ktorá potláča a deformuje ich osobnosti. Počujú iba vlastný, zlomený vnútorný rytmus. Moskva sa stáva svetom za sklom ako staré fotografie v pohároch zo zaváranín. Na inscenácii Radu Afrima je úžasný jej kontrast medzi nesmiernym smútkom a pichľavým, uštipačným humorom, ktorými je preniknutý tento iluzórny, a predsa nepochybne skutočný svet.

Mihaela Michailov, Observatorul cultural

Takéto predstavenie dáva šancu formovať a reformovať predstavy o divadle a nachádzať formu komunikácie s tvorcami inscenácie. Tri sestry umožňujú, aby sa kritik vyvíjal.

Ian Herbert

tvorcovia

réžia: Radu Afrim
hudba, scéna, kostýmy: Radu Afrim
choreografia: Fatma Mohamed
osoby a obsadenie: Andrej Prozorov: Daniel Rizea, Nataša: Mirela Bucur Pal, Oľga: Mona Codreanu, Máša: Inna Andriucă, Irina: Fatma Mohamed, Kuligyn: Adrian Ancuţa, Veršinin: Florin Vidamski, Tuzenbach: Romulus Chiciuc, Soľonyj: Tiberiu Tudoran, Čebutykin: David Kozma, Fedotík: Ştefan Lupu, Rode: Nicu Ungureanu, Anfisa: Elena Popa, Mme Veršininová: Camelia Paraschiv a deti: Adela Ancuţa, Cosmina Cucu, Petra Pal, Nicolas Steiner

režisér

Radu Afrim (1968) Provokatívny režisér, jeden z najtalentovanejších a najväčšmi experimentujúcich členov mladej generácie rumunských režisérov. Pôsobil na domácich aj zahraničných divadelných scénach tak nezávislých súborov, ako oficiálnych štátnych divadiel, aj keď tieto nazýva „múzeami divadla“. Námetmi jeho inscenácií sú často príbehy stroskotancov, zároveň podrobuje dôkladným prepracovaniam diela klasickej literatúry – No mom’s land podľa Samuela Becketta, Tri sestry voľne podľa Antona Pavloviča Čechova, Algas – Bernarda’s House Remix podľa Frederica García Lorcu. Z domácej dramatickej spisby spracoval medzi inými Diogene the Dog podľa Dumitru Solomona a naposledy Attic Looking to Death podľa Matei Visnieca. Radu Afrim získal na rumunskej divadelnej scéne niekoľko významných ocenení – za predstavenie Why does the child boil in the polenta (podľa Aglaje Veteranyi) Veľkú cenu na Festivale Piatra Neamt, (2003) a Cenu za najlepšie predstavenie na Festivale súčasnej drámy v Brašove (2003). Za predstavenia eurOcean-Café a BluEscape získal Cenu pre najlepšieho režiséra a Cenu za najlepšie predstavenie v Lausanne.

Materiály k dispozícii

Texty inscenácie: SK, RO

Ak máte záujem o uvedené materiály, napíšte na archivy@nitrafest.sk