BASH (hry posledných dní)

Inscenácia je výsledkom medzinárodného projektu, na ktorom sa podieľalo združenie Metamorfózy, divadlo Astorka a British Council. Združenie Metamorfózy založil roku 2000 režisér Roman Polák s úmyslom uvádzať na slovenskej scéne spoločensky aktuálne divadlo a upozorňovať na umeleckú potrebnosť divadla v spoločnosti. Projektom Bash pokračuje v línii uvádzania súčasných hier.
Bash (hry posledných dní) je hrou, ktorá sa pýta „kto je vinný“, „kto je zodpovedný“. V tejto hre by bolo jednoduchšie odsúdiť postavy ako vinné, ale otázka znie, do akej miery sme my sami zodpovední za ich činy. Sme totiž spoločnosť, ktorá ich „urobila schopných“ takýchto činov.

Jan-Willem van den Bosch v bulletine k inscenácii

Táto výpoveď, či skôr spoveď, nás rozhodne neohúri pátosom, ale predovšetkým gradovanou úprimnosťou a opäť, možno paradoxne, akousi až perverznou všednosťou, samozrejmou uveriteľnosťou tragédie, ktorú akoby si jej rozprávači začínali pripúšťať až v procese rozprávania.
(...) LaBute náš svet zobrazuje pomocou alúzie na mytologické príbehy – príbeh Ifigénie či Médey však dostáva iný rozmer, je svetom dnešného človeka, a zároveň potvrdzuje nekonečné opakovanie toho istého, ľudskej podstaty v úplne odlišných časových a kultúrnych epochách. Moderná podoba mýtických príbehov o Ifigénii, Médei a čiastočne aj o Oidipovi zasahuje divákov a čitateľov šokujúcou otvorenosťou, naliehavou prítomnosťou protikladov vo vnútri človeka, medzi ním a medzi pravidlami, ktoré si vytvoril.

bulletin k inscenácii

Zo štyroch rozprávačov jeden potrebuje, ďalší musí a poslední dvaja sa chcú vyrozprávať. Stávame sa tak postupne svedkami neformálnej spovede, úradnej výpovede i kamarátskeho chatu. Zmena kontextu má vplyv na rytmus rozprávania, všetko v rámci premysleného i precíteného režijného minimalizmu – spočítané sú nielen gestá, ale aj špaky v popolníku. Produkcia je síce vzácne formálne rafinovaná, nechýba jej však základný divadelný pud, ktorý divák bezpečne rozpozná. Referencie na antickú drámu nie sú v tomto prípade intelektuálnou hračkou, ale hlbinným prepojením na to archetypálne v nás.

Zuzana Uličianska, SME