o inscenácii
Hans Henny Jahnn (1894 – 1959) bol nemecký spisovateľ, staviteľ organov, hudobný teoretik, chovateľ koní a biológ. Hra Medea, ktorá vznikla v roku 1926, voľne nadväzuje na Euripidovu adaptáciu mytologického príbehu. Jahnnova Medea je černoška a má dvoch synov, mulatov. Korinťania ňou opovrhujú a jej deti považujú za nemanželské, pretože manželstvo Gréka Jasona a ženy z Kolchidy neuznávajú za legitímne.
bulletin predstavenia
Sándor Zsótér využíva zložitý systém alúzií, v ktorom sa všetko zdá jednoduché a prirodzené. Gestá hercov odkazujú na mytológiu a zároveň na každodenný život; navzájom sa konfrontujú a zároveň akoby sa nevideli. Pripomína to brechtovský efekt scudzovania.
(...) Medea a Jason sedia vedľa seba, ale jeden s druhým nehovorí. Obaja dopredu naklonení, vedľa seba, ako keby vyslovovali paralelné monológy. Pociťujú sa navzájom, ale ich spôsob komunikácie je rétorický. Stávajú sa Medeou a Jasonom, ale súčasne zostávajú hercami, ktorí hrajú Medeu a Jasona.
Tamás Koltai, Élet és Irodalom
Z určitého hľadiska je to provokatívna inscenácia. Charakterizuje ju divadelný minimalizmus, ktorý na maďarských scénach nie je obvyklý.
(...) V tomto predstavení sa herci nemôžu spoľahnúť na obvyklú rutinu, nemôžu uplatniť zaužívané postupy hereckej tvorby a tradičné tvarovanie postavy. Zložité duševné pochody, emócie a ničivé vášne musia sprostredkovať tým najjednoduchším, až sošným spôsobom, minimalistickým herectvom, takmer bez pohybu, iba niekoľkými gestami a zväčša obyčajným, všedným výrazom.
Urbán Balázs, Zsöllye
Nedávne Zsótérove inscenácie vychádzajú z antickej predlohy (niekoľko verzií Bakchantiek, moderná Faidra a Medea). Medea ponúka jednu z odpovedí na otázku, ako dnes inscenovať grécke texty. (...) Zsótér začal svoju profesionálnu dráhu divadlom, ktoré sa vyjadrovalo najmä pohybom, väčšmi rečou tela ako slovom a textom. Medea, divadelná inscenácia bez pohybu, vznikla zo Zsótérovho divadla pohybu. Inscenáciu, ktorá sa sústreďuje iba na text, reč, silu slova a hlasu, vnútorné prežívanie herca bez jeho vonkajšej reprezentácie, môžeme považovať za reakciu na realistické a psychologické divadlo.
Andrea Tompa
Ceny, ktoré získala Medea:
Na maďarskom národnom festivale POSZT v Pécsi (2003): za najlepšiu réžiu – Sándor Zsótér, za najlepšiu scénografiu – Mária Ambrus, za najlepší ženský herecký výkon – Mari Csomós (Medea). Cena Rady mesta Budapešť za najlepšiu réžiu.
tvorcovia
réžia: Sándor Zsótér
scéna: Mária Ambrus
kostýmy: Mari Benedek
dramaturg: Júlia Ungár
asistent: Margit Balák
osoby a obsadenie: Jáson, Grék: Sándor Csányi, Medea, černoška: Mari Csomós, Kreon, kráľ: Márta Martin, Starší syn: Gábor Kocsó, Chlapcova vychovávateľka: Erika Molnár, Kreonov posol: Zoltán Schneider, Opatrovateľka: Gabriella Hámori
režisér
Sándor Zsótér (1961) Je režisér, dramaturg a ako herec účinkoval v hlavných úlohách niekoľkých maďarských filmov. Absolvoval štúdium na Maďarskej akadémii divadla a filmu v Budapešti. Ako dramaturg pracoval v Divadle Sándora Hevesiho v Zalaegerszegu, v Szigligetiho divadle v Szolnoku, v Radnótiho divadle v Budapešti a v Divadle Zsigmonda Móricza v Nyíregyháze. Od roku 1992 pôsobil ako režisér v divadle v Miškolci. V roku 1994 ho pozval György Spiró do Szigligetiho divadla v Szolnoku, kde sa stal hlavným režisérom. Od roku 1996 bol interným členom súboru Národného divadla v Szegede, v roku 1999 interným členom súboru Radnótiho divadla. Od roku 1996 učí na Akadémii divadla a filmu v Budapešti a od roku 1999 divadelné štúdiá na Veszprémskej univerzite.
Materiály k dispozícii
Texty inscenácie: HU, SK
Ak máte záujem o uvedené materiály, napíšte na archivy@nitrafest.sk