Krcheň Nesmrteľný

Slovenské národné divadlo – Činohra, Bratislava, 2003
Autor: Eva Maliti-Fraňová
Réžia: Roman Polák

o inscenácii

V grotesknom príbehu degenerujúcej rodiny Krcheňovcov dominuje obraz otca Krcheňa, domáceho despotu a tyrana výnimočnej osobnostnej sily a charizmy. Vďaka nevšedným schopnostiam využil tento muž zvýhodnenia bývalého režimu na bezprácny a svojvoľný, v rámci dediny a rodiny dokonca zločinný život. (...) Dej sa odohráva na slovenskom vidieku, v konkrétnom čase druhej polovice 80. rokov minulého storočia, tesne pred koncom éry komunizmu.
(...) V širších súvislostiach dejín Slovenska sa tu reflektuje obdobie panstva komunistov so zrejmými dejinnými analógiami a paralelami. Otec má stelesňovať podstatu bývalého režimu, demagogicky vyzbrojeného tými najvznešenejšími ideálmi, no v skutočnosti páchajúceho zvrhlé násilie na vlastnej krajine a ľuďoch v nej. Symbolom je znásilňovaná obeť, Krcheňova dcéra Marka, nevinné dievča, videné očami našich romantikov 19. storočia ako Slovensko. Zlo sa v hre reprodukuje, obgeneračne sa prenáša, stáva sa ťaživou súčasťou historickej skúsenosti.

Eva Maliti-Fraňová, autorka

Hra Evy Maliti-Fraňovej Krcheň Nesmrteľný má všetky náležitosti modernej drámy, má šancu zaujať diváka, a hoci kotví v realite krajiny autorkinho pôvodu, môže ju presiahnuť. Nie je teda úzko spätá so Slovenskom, jeho tradíciou a koloritom. Spájanie viacerých časových rovín, mixáž reálneho i fantaskného ju posúva do polôh – povedané s licenciou – Marquezovho magického realizmu.

Vladimír Štefko

Krcheň Nesmrteľný tak na jednej strane ponúka okrem nevšednej témy zvláštnu pudovú emocionalitu a tajomnú mágiu dejov, na druhej strane nezaprie istú literárnosť v prerozprávaní príbehu a v statickej koncepcii postáv. Je tak síce nekaždodennou inscenačnou výzvou, ale aj dramaturgicko-režijným orieškom vyžadujúcim veľmi sústredenú koncepčnú líniu a kontextové dešifrovanie jednotlivých vrstiev textu.

Zora Jaurová, Domino fórum

Táto hra vlastne mapuje slovenskú, zdanlivo holubičiu povahu. Práve holubičia povaha je schopná všeličo ospravedlniť, má v sebe zakódovaných málo morálnych a etických hodnôt. Pohybuje sa v oblasti morálky veľmi voľne. Je schopná veľa tolerovať. Keď je to NÁŠ Jano, ktorý zabil, vieme to ospravedlniť. Pretože ho tolerujeme, môže existovať a jeho zlo môže narastať až do obludných rozmerov. (...) Divadlo nemá iba baviť, ale aj odhaľovať chyby. Niektorí diváci sa urážajú, som však rád, že reagujú. Verím, že aj keď je hra náročnejšia, divák ju pochopí a prijme zamyslenie sa nad našou holubičou povahou...

Roman Polák, režisér

info

réžia: Roman Polák
dramaturgia: Darina Abrahámová
scéna: Vladimír Čáp
kostýmy: Marija Havran
osoby a obsadenie: Krcheň Nesmrteľný, Ňaňo Krcheň: Martin Huba, Poštár Matej: Marián Labuda, Hana a Marka: Monika Hilmerová, Anča Sojková a Ďuro Marcin: Božidara Turzonovová, Zuzana Mišeje a Kubo Zubáľ: Soňa Valentová, Žofa Zubáľová a Jano Štrba: Dušan Tarageľ, Peter a Pavol: Ján Kroner, Eva: Zuzana Fialová, Malý Krcheň: Daniel Fischer

režisér

Roman Polák (1957) Absolvent divadelnej réžie na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Pôsobil v slovenských činoherných divadlách v Prešove, v Martine, v Nitre a v Bratislave, v zahraničí spolupracoval s Národným divadlom v Prahe a s Národným divadlom v Brne. Inscenoval v estónskom Talline (P. de Marivaux – Dotyky a spojenia), v Chicagu (W. Shakespeare – Macbeth) a v Paríži (A. S. Puškin – Kamenný hosť). Počas angažmán v Divadle Astorka - Korzo ‘90 v Bratislave vzbudili mimoriadny ohlas najmä jeho réžie ruskej drámy (A. P. Čechov – Ujo Váňa, A. N. Ostrovskij – Les, M. Gorkij – Meštiaci, F. M. Dostojevskij – Zločin a trest – pod názvom Vražda sekerou v Svätom Peterburgu). Inscenoval doteraz viac ako 70 inscenácií, dostal vyše 15 domácich ocenení za réžiu. V roku 2000 založil občianske združenie Metamorfózy s cieľom vytvárať významné divadelné projekty reflektujúce spoločenské dianie, ktoré by esteticky a umelecky vytvárali konfrontáciu s prevažne štátnymi divadlami na Slovensku.