Boris Godunov

Ide o nový preklad, v ktorom počujeme nový poetický text v súčasnej reči. (...) Boris Godunov je ľadovo chladné, intelektuálne predstavenie, ktoré prináša nové metódy do maďarského divadla. Režisér vedie slávnych hercov spôsobom, ktorý sa úplne odlišuje od psychologických škôl. Ťažisko hereckého prejavu spočíva v odstupe medzi hercom a jeho rolou, v intelektuálnom (nie emocionálnom!) prístupe. Netradične použitá živá hudba (Šostakovič) navodzuje osobitú atmosféru, ale zároveň aj isté odcudzenie. Boris je príkladom spracovania klasického textu (s malými dramaturgickými zmenami) novým spôsobom, prostredníctvom dobrých hereckých výkonov a symbolického vizuálneho sveta

Andrea Tompa

Keby som nepoznala originál, myslela by som si, že ide o včera stvorené postmoderné dielo zobrazujúce renesanciu spoločnosti začiatku 21. storočia s jeho postbrechtovským scudzením a príznačnou rezignáciou. (...) Dramatické dynamické obrazy sú nahradené slovnými konfrontáciami – takzvaným divadlom slova. Nie je isté, či inscenácia Puškinovho diela starého približne 200 rokov zodpovedá pôvodným autorovým predstavám. Ponúka však nový pohľad a prekrýva pôvodne romantickú koncepciu.
(...) Scénu Csabu Antala charakterizuje jednoduchosť línie rovných čiar a geometrických tvarov. Nainštaloval klietku, nákladný výťah, rampu, horné a dolné poschodie, studené röntgenové osvetlenie.

Judit Csáki

Režisér Kovalik nepotrebuje žiadne historizujúce kulisy ani kostýmy na to, aby poukázal na mechanizmus moci v dejinách. Nepotrebuje na scéne dav, aby vyjadril dôsledky manipulácie. Diváci sú tichými svedkami. Nepotrebuje veľa hercov na stvárnenie mnohých postáv; je ich dosť na to, aby zobrazili podobnosť, paralely alebo kontrasty situácií a charakterov.

Tamás Koltai