o inscenácii
Spoznanie bizarnosti potravy, ktorú chrlí priemysel zábavy a umelých slastí. Predvádzanie zhubných následkov kvázi vzdelania, ktoré otupuje citlivosť mladých ľudí pohrúžených v nepretržitej prítomnosti. Oživenie poézie vecnosti a telesnosti.
V rituáli prerušovanom slovami hnevu sa telá hercov ako ryby na suchu, ako vtáky, ktoré uviazli v olejovej škvrne, vrhajú do mazľavého mlieka, do kaluží vína a koly. Symbol šialeného konzumu a pažravosti ťažko stráviteľného sveta – klaun od McDonalda – sa ukazuje ako atraktívna postava, smejúca sa zo svojich zločinov a rozsudkov smrti. Dvojzmyselný jazyk reklamy, lacný sentiment, rafinovaná propaganda politickej moci, značkovanie jedla a názvy vyberaných odevných značiek, ktoré chytajú do pasce deti a podkopávajú sebadôveru jednotlivca v spoločnosti. Traja chvastaví herci komentujú a napádajú obrazy Toma a Jerryho alebo Margaret Thatcherovej na scéne zmenenej na salón, stoku, “vomitorium“.
Toto kritické a vizuálne predstavenie, na míle vzdialené od estrádnych produkcií, využíva na vyvolanie nečakaného prekvapenia alebo šoku všetky triky zábavného umenia, aby sme unikli zo sveta, ktorý sa nám odcudzil.
História Ronalda, klauna od McDonalda počas jeden a pol hodiny nabáda nedôverovať istým tmavo sfarbeným nealkoholickým nápojom, jedlám so záručnou dobou do roku 2007, ľuďom, čo dávajú prácu a samozrejme, prečo nie, nabáda nedôverovať samému sebe.
Divák je tu konfrontovaný s dlhými pasážami, v ktorých sa polonahé telá váľajú po stále viac a viac znečistenej scéne: mlieko, nealkoholické nápoje, hamburgery, kečup a najrôznejšie výrobky sa vŕšia na podlahe – výrobky, ktoré sa zdajú byť takými neškodnými na policiach supermarketov, ale za ktorými sa v skutočnosti tak veľa skrýva.
Táto inscenácia hovorí o vykorisťovaní v práci; o štáte, ktorý sa snaží ovládnuť celý svet; o zrade na všetkých úrovniach – počnúc zradami politikov a končiac našimi vlastnými zradami v každodennom živote; odhaľuje dejiny pokrytectva v krajinách ako je Argentína, v ktorej sa bieda v dôsledku nekompromisnej ekonomickej deštrukcie každým dňom zvyšuje; hovorí o mučení...
(...)
Rebelantské divadlo, postavené na proteste a autentickej opozícii voči tej bezmennej vlne, ktorá nás stále väčšmi ťahá k uniformite, k tejto kolonizácii – globalizácii.
z materiálov súboru
tvorcovia
námet a réžia: Rodrigo García
svetlo: Carlos Marquerie
hudba: Panasonic, Juan Navarro
kostýmy: Mireia Andreu
video: Rodrigo García
návrh projekcií: Ramón Diago and Maelstrom.com
účinkujú: Rubén Ametllie, Juan Loriente and Juan Navarro
s účasťou: Nieves, Candela, Yago and the Band
režisér
Rodrigo García (1964) Spisovateľ, scénograf, videorežisér, divadelný režisér. Narodený v Argentíne, od r. 1986 žije a pracuje v Madride. V r. 1989 založil Divadlo La Carnicería, ktoré vo svojich inscenáciách dôsledne sleduje líniu experimentovania a hľadania osobitého jazyka vzdialeného od tradičného divadla. Spočiatku bol ovplyvnený S. Beckettom, H. Pinterom, E. Pavlovskym, F. Arrabalom, H. Müllerom, Th. Bernhardom, L. F. Célinom a P. Handkem. Začiatkom 90. rokov sa na javiskách Madridu a Valencie venoval réžiám vlastných textov, aj dielam Thomasa Bernharda (Vino Tinto, Hostal Conchita), Wystana Hugha Audena (Tempestad), Charlesa Baudelaira (30 copas of vino), Bruce Naumana (Los very cerditos), Heinera Müllera (El Pare – Price of the Critic, 1994). V ďalšom období až dodnes už pracuje takmer výhradne s vlastnými dramatickými textami na scénach a festivaloch predovšetkým v Španielsku, ale aj vo Švajčiarsku, Portugalsku, Grécku, vo Francúzsku (Festival d’Avignon – After Sun) a v Chile. Okrem toho pôsobí ako scénograf a venuje sa rôznym multimediálnym projektom.
Materiály k dispozícii
Texty inscenácie: SK, ES
Ak máte záujem o uvedené materiály, napíšte na archivy@nitrafest.sk