WOW!

Hoci prepojenie súčasného tanca s obsahovo nasýtenou textovou zložkou nie je celkom obvyklé, pre zoskupenie Debris Company sú práve takéto spojenia v posledných rokoch príznačné. Nie je to inak ani v prípade inscenácie WOW!, ktorej inšpiráciou a súčasťou sa stalo rovnomenné poetické pásmo slovenského novinára, politológa a scenáristu Eugena Gindla. Mnoho o básni samotnej (vyšla v zbierke Piknik na lietajúcom koberci) i o svojom zámere prezrádza autor, keď tvrdí, že ide o „úspornú správu o krátkom pohostinskom vystúpení súboru Homo sapiens sapiens na planéte Zem“. Táto „panoramatická civilizačná groteska“ (ako báseň označil recenzent Peter Macsovszky) prostredníctvom bohatých a neraz zložitých, no silno evokačných metafor prináša skeptický a kritický Gindlov pohľad na choroby antropocénu.

Gindlova báseň sa stala výborným východiskovým materiálom pre súbor Debris Company, ktorý inscenáciu WOW! vytvoril ako prvú z plánovanej trilógie o stave sveta. Krátko po jej premiére vznikla aj druhá časť trilógie s názvom Únos Európy. Hoci sú tieto inscenácie výrazne odlišné, obe prinášajú zamyslenie sa nad krízou civilizácie, v ktorej dnes žijeme, a vytvárajú most medzi minulosťou a súčasnosťou až k črtajúcej sa apokalyptickej budúcnosti. Rekapitulácia dejín a reakcia na aktuálny stav sa začína veľkým treskom v nekonečnosti univerza a pokračuje až do závratných diaľav virtuálneho sveta. Tvorcovia pripodobňujú prvopočiatočný chaos k dnešnému civilizačnému zmätku, v ktorom človek zničil už takmer všetko, čo malo zmysel a hodnotu, a dostal sa na zásadnú

križovatku možných vízií budúceho sveta. Inscenácia nepriamo poukazuje aj na environmentálne a mentálne hranice deštruktívneho pôsobenia homo sapiens sapiens na našej planéte. Svet sa potrebuje recyklovať a reparovať napáchané škody.

Nanajvýš poetickým a zároveň cynickým jazykom vytvára Gindlova báseň obrazy, ktoré inscenátori hlasom herca Braňa Mosného šepkajú do uší diváka. Spolu s nimi mu však servírujú aj bohatý kokteil ďalších podnetov. Na pozadí výrazne vizuálneho zážitku, ktorý prináša videoart Alexa Zelinu, sa slovo a obraz pretavujú do vrstevnatej reťaze asociácií a impulzov. Zmysly sa zároveň opájajú náladotvornou hudbou režiséra Jozefa Vlka, pohybovými kreáciami tanečníkov Stanislavy Vlčekovej a Petra Csériho a v neposlednom rade aj výtvarnou koncepciou svetelného riešenia Jána Ptačina a kostýmov Kataríny Holkovej.

Inscenácia dokonale reprezentuje vyhranenú estetiku Debris Company, v ktorej sa všetky zložky spájajú  v  synestetickom  zážitku,  komplexnom a náročnom na divácku pozornosť. Kvality WOW! i špecifické postavenie Debris Company v kontexte slovenskej scény súčasného tanca a nového divadla potvrdzuje aj Grand Prix festivalu Nová dráma/ New Drama 2018, súbor v tomto roku prezentoval inscenáciu aj v New Yorku v USA.

Kutúrny spolok MLOKi

„Celková kompozícia WOW! síce podčiarkuje rukopis Debris Company, bohato využíva hudobnú a obrazovú zložku kombinovanú s presnými precíznymi pohybmi, ale zároveň divákovi otvára možnosti ísť do hĺbky, k jadru problému. Šepotavý komentár scénu po scéne najprv slovne identifikoval, aby sa neskôr pohybovo, hudobne a vizuálne rozvinul. Ide o teóriu, konšpiráciu, zahrávanie sa alebo o reálne nebezpečenstvo, ktoré hrozí civilizácii?“

(Marek Godovič, monitoringdivadiel.sk, 11. 1. 2018)

„WOW! by sa dal najjednoduchšie popísať ako mier- ne meditatívne vyjadrenie úžasu nad krehkosťou, dokonalosťou a jedinečnosťou života. (…) Tradične silnou stránkou inscenácií Debris je výtvarné riešenie a práca s videoartom. (…) WOW! je pravdepodobne divácky najvďačnejším dielom od Debris Company.“

(Miro Zwiefelhofer, devin.rtvs.sk, 14. 6. 2018)