Baal

Inšpirovaný francúzskymi prekliatymi básnikmi Baudelairom, Verlainom, Rimbaudom a predovšetkým dielom a životom Françoisa Villona napísal mladý Bertolt Brecht hru Baal. V hlavnej postave, básnikovi Baalovi, v jeho veršoch a správaní zhrnul nielen svoje mladícke opovrhnutie pretvárkou meštiackej spoločnosti, ale aj romantické ideály, ktorých zdroj nachádzal práve v básňach spomínaných autorov. Hoci hra vystihovala vtedajší „Zeitgeist“, vydavatelia i dramaturgovia sa jej bránili a odmietali ju pre jej neučesanosť – Baal bol pokladaný za monštrum, predstavoval súhrn všetkých nočných mor vtedajšej meštiackej morálky.

Brecht každou svojou hrou nemilosrdne napádal morálku meštiackej spoločnosti, no „najbásnickejšie“ to urobil práve vo svojej prvotine. Jeho Baal sa riadi vlastnými pravidlami, aby svojimi skutkami ponúkal okolitej spoločnosti „hádanky“ – pretože všetky jeho činy sú ambivalentné: na jednej strane sú odsúdeniahodné v intenciách platnej morálky, na druhej strane ale spĺňajú tajné sny tých, ktorý túto morálku hlásajú a snažia sa podľa nej žiť. Nie nadarmo si hra vyslúžila prívlastky ako „anarchistická“ či „zvrhlá“. Konanie slobodného človeka stojí mimo dobro a zlo a pri hľadaní motivácie jeho činov je pravdepodobne lepšie začať odinakiaľ ako od filtra spoločenskej morálky.

Režisérka Alize Zandwijková siahla spolu s RO Theater po dráme takmer o storočie neskôr, ako bola napísaná. Jej Baal nie je muž, ale žena. Znalcom Brechta tak ukazuje, že sloboda, ktorá prežíva v Baalovi, postráda nielen morálne, ale aj rodové atribúty. Vlastnosti, ktoré sme u Baala čítali ako typicky mužské, sú autentické aj v ženskom správaní – aspoň herečka Fania Sorelová nás o tom presviedča. Básnik Baal má vlastnosti, ktoré nám dnes pripomenú skôr rockového speváka – popod naše sny o slobode hrá rockový soundtrack – a sú cenné najmä preto, že nás dokážu dobre naladiť na prijímanie reklamných výpovedí. Aj na to Zandwijkovej inscenácia poukazuje – v jednoduchej hravej scéne vzdialenej akémukoľvek lesku, ďaleko od kamier prežíva v tichých piesňach jej podivuhodný Baal.

Alize Zandwijková patrí medzi najvýraznejšie režisérske osobnosti strednej generácie v Holandsku. Popri svojom pôsobení v RO Theater často hosťuje na javiskách nemeckých a belgických divadiel. Vo svojich inscenáciách sa často zaoberá konfliktom pudovej sily človeka a korektív, ktoré mu do cesty stavia superego, morálka či iná inštancia. „V jej inscenáciách sa vyskytuje niečo  prízemné, divoké, neumelé a v mnohých vtipoch počuť nezakrytý hnev. Je prísna, ale má zmysel pre humor, ktorý nepripúšťa relativizáciu.“ (Wijbrand Schaap) Brechtova hra Baal bola v Holandsku niekoľko desaťročí nepovšimnutá. Práve Zandwijková vo svojej inscenácii našla kľúč, ako prostredníctvom Baala rozprávať o pocitoch dnešného človeka. Jej inscenácia je formálne objavná a patrí k vrcholom uplynulej sezóny v Holandsku. Rešpektovaný RO Theater po zmene umeleckého vedenia, ku ktorému došlo v sezóne 2007/08, je aj vďaka jej razantným réžiám  opäť súborom, ktorý prináša nový divadelný jazyk a výraznú výpoveď.

Ján Šimko