Žena z minulosti

Slovenské divadlo sa so súčasnou drámou vyrovnáva len pomaly a neľahko. Nie každé  repertoárové divadlo dnes je ochotné opúšťať teritórium overenej dramatiky. Je pravda, že do roku 1989 sa repertoár divadiel staval ideologicky. Smerovanie určovala vládna moc, a tak sa hrali najmä autori socialistickej proveniencie. Zdá sa však, že ani dvadsať rokov slobody nedokázalo zmeniť myslenie a estetické nároky.

Roland Schimmelpfennig nie je isto žiadny avantgardista, v slovenských pomeroch je to však autor viac než pozoruhodný – témami, ale aj spôsobom ich prezentácie. Hra Žena z minulosti atraktívnym spôsobom naznačuje, že nik nemôže pred svojou minulosťou utiecť, že aj dávno minulé či skončené udalosti žijú okolo, ale najmä v nás. A v neočakávanej chvíli sa konfrontujú s dneškom. V tom je posolstvo hry priam metaforické.

Schimmelpfennig stavia hru z dlhého radu krátkych scén. Akoby si prezeral fotografie alebo zábery na filmovom páse. Nepostupuje v časovom slede, ale udalosti preskakuje, občas sa k niektorým vracia. Takýmto radením obrazov posúva zdanlivo banálny príbeh vzťahového trojuholníka do psychologickej sondy ústrednej trojice. Navyše, mnohé dôležité reálie príbehu s ľahkosťou opúšťa, či zatajuje. Obchádzaním druhotných motívov zvyšuje tajomno a napätie a naoko banálny príbeh posúva do roviny akéhosi psychotrilleru.

Režisér Eduard Kudláč patrí k vyznávačom minimalistického divadla. Nepotrebuje ornamenty, všetko podriaďuje zámeru, aby sa mohol herec v laboratórne čistom priestore sústrediť na detaily konania a myslenia svojej postavy. A protagonisti javisko napĺňajú moderným herectvom, založeným na meniacej sa intenzite dynamiky, na úspornom pohybe, ale súčasne na psychologicky presných motívoch konania.

Scénografia Evy Rácovej pracuje s troma bližšie nedefinovanými priestormi, ktorým herci dávajú zmysel svojím konaním. Záverečná scénická premena podporuje silný emocionálny zážitok katarzie. Výraznou zložkou je hudba súčasného slovenského skladateľa Martina Burlasa. Pohráva sa, presne v duchu autora, so známym hudobným motívom, ktorému však príbeh a konanie na javisku dávajú ďalší rozmer. Inscenácia Žena z minulosti je signálom zaujímavého diania posledných sezón v žilinskom divadle, ktoré sa tak na Divadelnej Nitre predstavuje skutočne po dlhom čase.

Oleg Dlouhý