Faidra Fitness

Antické mýty tvoria neoddeliteľnú súčasť európskej kultúrnej pamäti, ich archetypálne postavy a situácie si v našej histórii nachádzajú svoje nové podoby a variácie. Príbeh nádhernej kráľovnej Faidry, ktorá sa zamiluje do nevlastného syna, a keď ju ten odmietne, obviní ho pred svojím manželom zo zrady, otvára na malej ploche niekoľko veľkých tém. V jadre hry stoja popri neschopnosti Faidry vyrovnať sa s vlastným starnutím nerozhodnosť Hippolyta, citovo vyprahnutého mladíka, ktorý nie je schopný prekročiť tieň vlastného otca (nikdy nedostal možnosť konfrontovať sa s ním), a dôsledky večnej neprítomnosti vládcu Tézea, Faidrinho manžela.

István Tasnádi sa príbehom Faidry zaoberal takmer desať rokov. Počas nich vytvoril niekoľko verzií tejto hry, prvú v roku 2001 pod názvom Menopauza na berlínskom festivale F.I.N.D. v réžii Árpáda Schillinga a v podaní súborovu divadla Krétakör, v ktorom Tasnádi niekoľko rokov pôsobil ako interný dramatik, a Schaubühne Berlín. V roku 2005 mala premiéru inscenácia ďalšej verzie hry pod názvom Phaidra, opäť v réžii Árpáda Schillinga, v rámci Young Director´s Project na Salzburgskom festivale. Svoj režijný debut, inscenáciu Faidra Fitness, vytvoril Tasnádi spolu s renomovanými hercami zaniknutého Divadla Krétakör a nedávno vzniknutého súboru KoMa. Pri excelentnej Faidre Eszter Csákányi stojí napríklad vynikajúci Tézeus Petra Scherera či Hippolytos Bálinta Jaskóa.

V Tasnádiho verzii stretávame kráľovskú rodinu a jej suitu vo fitnescentre. Tézeus už dlhé roky leží v kóme a nie je jasné, či sa ešte niekedy vráti k životu. Je neprítomný, no napriek tomu ho nie je možné nahradiť. Patová situácia, ktorú jeho neprítomnosť vytvára, pripomenie dnešných „missing landlordov“, ktorí vďaka možnostiam komunikačných technológií (ne)spravujú veci verejné i súkromné na diaľku. Jeho kráľovský dvor sa neprítomnosť istoty, súdržnosti a vnútornej sily snaží nahradiť či nadobudnúť v posilňovni, pri psychoanalytických sedeniach, vo wellness kúrach, skrášľovacích procedúrach a proteínových diétach. V krajine, ktorej chýbajú pravidlá a poriadok, sa potreba definovať nový systém prejaví v návrate spoločnosti k atavistickým antagonizmom – vyostrených generačných, rodových či náboženských postojov sa Tézeova rodina chytá ako záchrannej slamky. Tasnádiho diagnóza dnešnej spoločnosti na pôdoryse antického príbehu, podaná v oživujúcej podobe činohry v špecifickom priestore, nie je milosrdná, ale ani bezútešná alebo zjednodušujúca. Zato je plná silných divadelných momentov.

Ján Šimko