Choroba rodiny M.

Atmosféra jesenného lesa, opadané farebné listy, bicyklujúci mladík. A v lese posteľ, vaňa, stôl a kredenc. V melancholickej a občas i krutej atmosfére symbolického lesa žije otec s dvoma dcérami a synom. Rodina M.

Radu Afrim je známy enfant terrible rumunskej divadelnej scény. Mnohí si iste spomínajú na jeho inscenáciu Čechovových Troch sestier, ktorou sa predstavil na Divadelnej Nitre 2004. Už vtedy fascinoval zmyslom pre zvláštny rytmus, v ktorom sa spája niečo typicky balkánske so západoeurópskym. Divokosť a zároveň presná analýza a štruktúra. Emocionalita, ktorá nie je bezbrehá, ale presne definovaná a stvárnená. Zmysel pre realistický detail v symbolickom celku. I tak by sa dalo charakterizovať Afrimovo sociálno-kritické a zároveň veľmi poetické divadlo.

Radu Afrim veľmi citlivo pristupuje k stvárneniu postáv, ktoré žijú na okraji spoločnosti. Nie sú to žiadni vyvrheli, ale obyčajní ľudia, ktorí nemajú v živote veľa šťastia. O chorého otca sa stará dcéra Marta, zatiaľ čo druhá dcéra Mária behá medzi Fabriziom a Fulviom, a napriek tomu sa cíti sama. Obom sestrám robí spovedníka ich brat Gianni. Každý z nich je však obeťou nezdravých vzťahov, ktoré v rodine vládnu. Chýbajúca matka, dementný otec, filozofujúci Gianni, obetujúca sa Marta, Mária, hľadajúca útočisko vo vzťahoch s mužmi. Občas sa zdá, že už prekročia hranicu neschopnosti komunikácie, ale nikdy sa tak nestane. Ani smrť im k tomu nepomôže.

Osobitosť Afrima spočíva v tom, že k postavám pristupuje a stvárňuje ich s pochopením a láskou. Je to súcit, ktorý pocítime aj my, diváci, prostredníctvom skvelých hercov a réžie idúcej do hĺbky. Súcit s ich pocitmi krivdy, nešťastia, smútku, a toho, ako sa snažia hľadať šťastie, ktoré akoby osudovo nachádzajú iba pomedzi krutosť a nespokojnosť.

Na Afrimovom režijnom prístupe k textu je originálne, že sa ho nesnaží presne sociálne a priestorovo determinovať. Rodina M. v jeho podaní môže žiť kdekoľvek. Je to prostredie nižších spoločenských vrstiev, stvárnené v symbolických scénických obrazoch. A dokonca, keď si odmyslíme túto ich spoločenskú príslušnosť – príbeh zložitých rodinných väzieb sa stane univerzálnym.

Režisér Radu Afrim a Národné divadlo v Temešvári získali za inscenáciu Choroba rodiny M. Kultúrnu cenu Európy, ktorú udeľuje Kultúrne európske fórum. Inscenácia patrí v Rumunsku k najlepším z posledného obdobia a s úspechom už hosťovala v slávnom parížskom divadle Odéon – Théâtre de l´Europe.

Fausto Paravidino patrí k najmladšej generácii talianskych dramatikov. Preslávil sa hrami Peanuts a na objednávku Royal Court Theatre napísanou Genua01, v ktorých tematizuje antiglobalistické demonštrácie za spravodlivé rozdelenie ekonomicko-politických síl vo svete. Hru Choroba rodiny M. napísal roku 2000 a odvtedy sa s úspechom inscenovala vo viacerých divadlách v Európe.

Martina Vannayová