o inscenácii
(Detektívna báseň podľa 2-3 románov Georgesa Bernanosa)
Tobiáš, Nebeský, Dohnal – dramatik, režisér, hudobný skladateľ. Tieto tri osobnosti sú spoločne autormi inscenácie JE SUiS. Neobjavujú sa spolu po prvý raz, rovnaký podpis sme čítali pod inscenáciou Marta (Divadlo Komedie, Praha, 2000). Pokiaľ ide o spojenia a inšpirácie – od Georgesa Bernanosa (1888 – 1948) vedú duchovné linky k Bohuslavovi Reynkovi a Janovi Čepovi, prvým českým prekladateľom Bernanosovho diela (Pod Satanovým slnkom, Denník vidieckeho farára) a od nich k J. A. Pitínskému (jeho inscenácie Sestra úzkosť a Trinásť piesní sa tiež objavili v programe Divadelnej Nitry).
JE SUiS (ja som) je nielen refrénom hľadania vlastnej identity, ale ako názov diela aj anagramom spasenia prostredníctvom milosrdenstva a obete, TueS (ty si) nielen názvom francúzskeho mestečka, ale aj nástrojom dotyku s inou bytosťou. A aby nebolo dosť: režíruje Nebeský a titulnú postavu hrá Dobrý.
Tobiáš a Nebeský sa nesnažia o scénické vyrozprávanie príbehu (príbehov), ale tvoria z fragmentov látky zároveň simultánnu a roztržitú kompozíciu, pomocou ktorej premietajú ponurú atmosféru Bernanosovho sveta do súčasných súradníc s použitím postmoderných metód montáže a medzitextovej korešpondencie... Inscenátori dávajú pred psychologickou analýzou a výslovnou reflexiou prednosť náznakom prostriedkov obraznosti, založených na základných prvkoch a pohyboch – oheň, voda, víno, blato... prechádzanie, klesanie, stúpanie... A pravdaže, hudba! Nijaké árie so sprievodom, ale stíšená, vášnivá i extatická vnútorná reč postáv v priamom spojení a dialógu so sugestívne patetickým skladateľom – klaviristom – hercom Martinom Dohnalom.
Zdeněk Hořínek: Neznesiteľná ľahkosť hriechu, Lidové noviny, november 2001
tvorcovia
réžia: Jan Nebeský
hudba: Martin Dohnal
scéna a kostýmy: Jana Preková
dramaturg: Kateřina Šavlíková
fotograf: Bohdan Holomíček
asistentka réžie: Darina Korandová
osoby a obsadenie: Farár: Karel Dobrý, Dcéra: Petra Špalková, Grófka: Jorga Kotrbová, Serafita: Rozina Mlýnková, Detektív: Jan Budař, Gabin: Miloslav Mejzlík, Doktor: Tomáš Palatý, Gróf: Vladimír Marek, Priateľ: Saša Rašilov, Okoloidúci: David Švehlík, Učiteľka: Martina Musilová, Huslistka: Alena Miřácká, Violončelista: Libor Mašek, Zvonár/klavirista: Martin Dohnal
režisér
Jan Nebeský (1953) Je ťažké zaradiť ho v kontexte českého divadla. Jeho inscenácie budia pozornosť, Ibsenove Strašidlá či Shakespearov Hamlet (Divadelná Nitra, 1995) sa bez zveličenia stali udalosťami, od ktorých niektorí mladí divadelníci, ale aj diváci, odvíjajú svoju ďalšiu skúsenosť s divadlom. Inscenácia Marta (Mal d’or) je zatiaľ poslednou časťou trilógie, ktorá vznikla počas uplynulých piatich rokov v Divadle Komédie. Prvé dve časti sú Beckettov Koniec hry a Terezka – pôvodná hra českej autorky Lenky Lagronovej.
Českí kritici píšu o inscenáciách Jana Nebeského, že prinášajú „povzbudzujúce zduchovnenie súčasného divadla“, „vracajú do českého divadla pojem sviatočnosti“, nazývajú jeho predstavenia súhrnne „koncami hry“, ale dodávajú, že sú takmer tým najoptimistickejším, čo je možné v súčasnom českom divadle nájsť. Tento pocit súvisí s tým, že inscenácie rozvíjajú rôzne variácie jednej témy, že spolu súvisia, nadväzujú na seba a navzájom sa obohacujú. Túto tému možno nazvať tesným spojením ľudskej spupnosti a krehkosti, je to pokus o zachytenie okamihu života, odsúdeného k prudkému zániku vo chvíli plnosti či schopnosti uvidieť. Uvzaté hľadanie Priateľa na blatistej ceste životom, kde sa každý vlečie sám so svojou dušou.