o inscenácii
Inbal Pinto vytvorila magický svet, ktorý je pestrý a nezvyčajný, plný svetla a zároveň temnoty, taký, aký je svet ľudí zo šoubiznisu, ktorí sa pohybujú raz tu, raz tam. Jednoduchosťou, ale aj hojnosťou rôznorodých obrazov a pocitov zvíťazila nad najnáročnejšími z divákov: nad množstvom detí sediacich v hľadisku, ktoré sa ,unesené nezvyčajným predstavením, ani len nepohli.
Matina Kaltaki Ependytis, 18.12. 1999
Ustrice nie sú práve kóšer jedlom, no ako divadelná metafora, ktorú vymyslel izraelský tanečný súbor Inbal Pinto, sú plné vizuálnych perál. Ustrica je druhým predstavením súboru, s ktorým sa dostal až do Británie. Ustrica Vás prenesie do fantasknej časovej slučky kdesi hlboko v zemepise ľudskej mysle, kde prazvláštne postavy predvádzajú sled čísel akoby zo surreálneho cirkusu či pantomímy.
Independent, 5 Apríl 2001
(...) multidimenzionálne a extrémne zaujímavé predstavenie... šou, ktorá majstrovsky spája moderný tanec s technikou klasického baletu, umenie potulných pouličných akrobatov a divadelnej techniky v umelecky perfekt-ne stvárnenej scenérii... diváci sledovali bez dychu až do posledného výbuchu aplauzu.
Thessalia Volou 13.12. 1999
Pinto má neustále krásne nápady. Manipuluje so svojou skupinou takmer ako bábkar so svojimi bábkami. Jej pohyby sú pôvabnou groteskou, najväčším úspechom je jej vynikajúci humor.
Elyakim Yaron, Ma’ariu
Snažím sa spolu s tanečníkmi objaviť, kto sú a čo od nich očakávam. Aký druh citov, aký druh pohybov a čo všetko môžu dať do vytváraného diela.(...) Pre mňa sú dôležité ľudské bytosti na scéne. Nie je tu delenie na tanečníkov a hercov. Všetci sa zúčastňujú niečoho, čo sa rodí, čo začína a vzniká. Všetci zdieľame rovnakú skutočnosť.
Východiskom pri vzniku predstavenia bola otázka, ako sa ľudia učia robiť to, či ono. Tak trochu sa to začína, akoby sme boli bábky. Narodíme sa na akomsi mieste a niekto nás učí robiť určité veci. Je to akoby atmosféra priestoru budovala náš život.
Inbal Pinto
Predstavenie Ustrica získalo špeciálnu cenu Israeli Theater Awards za naj-lepšie divadelné predstavenie v sezóne 1999/2000.
tvorcovia
choreografia: Inbal Pinto
réžia: Avshalom Pollak
scéna: Inbal Pinto, Avshalom Pollak
kostýmy: Inbal Pinto
svetelný dizajn: Yoann Tivoli
účinkujú: Michal Almogi, Talia Beck, Gwyn Emberton, Zvi Fishzon, Rotem Gadot, Noga Harmelin, Bosmat Nossan, Ron Oren, Inbal Pinto, Rina Rosenbaum, Yuval Sussler
Co-production of: Haifa Municipal Theater, Maison de la Danse, Lyon and Suzanne Dellal Center – Curtain Up International Exposure 1999.
režisér
Avshalom Pollak (1970) Avshalom Pollak sa narodil v Haife v roku 1970. Je absolventom Nissan Nativ Drama Studio. V roku 1994 začal spolupracovať s Inbal Pinto a s režisérom a hercom Yossi Pollakom pri tvorbe predstavenia Chance for 100. V rokoch 1997-98 sa zúčastňoval filmových produkcií v USA a v Anglicku a ako herec sa objavil vo filme Gantilla. Avshalom Pollak ako divadelný herec hral v niekoľkých divadlách ako napr. Habima, Cameri a Gesher a v súčasnosti pôsobí v Haifa Municipal Theatre, kde hrá v niekoľkých Shakespearových inscenáciách (Othello alebo Romeo a Júlia).
choreografka
Ibal Pinto (1969) je mladá, talentovaná a kreatívna choreografka. Vie dokonale a odvážne vyrozprávať roztomilé a humorné príbehy, niekedy plné sarkazmu. Tajuplné, čarovné a záhadné prvky používané v jej choreografiách ovplyvňujú príbeh a vytvárajú tak výnimočnú vizuálnu a scénickú krásu.
Tanec začala študovať vo svojich 13 rokoch. V 21 rokoch vytvorila spolu so svojou učiteľkou Sally Ann Friedland prvú choreografiu Dov Hoz, ktorá bola prezentovaná na súťaži mladých choreografov Shades in Dance. V roku 1991 sa ako tanečníčka pripojila k slávnej skupine Batsheva Dance Company. V tomto období začala študovať grafický dizajn na Bezalelskej Akadémii v Jeruzaleme a popri štúdiu vytvorila svoju ďalšiu choreografiu Dio-Can, ktorá jej priniesla druhú cenu na súťaži Shades in Dance a zároveň pozvania pohostinne vystúpiť v Taliansku, Nemecku a v rôznych mestách Izraela. V roku 1994 spolu s hercom a režisérom Yossi Pollakom a hercom Avshalomom Pollakom vytvorila predstavenie Chance for 100 a v tom istom roku naštudovala pre skupinu Bat Sheva Ensemble choreografiu Versus a Video Dance, s ktorou sa úspešne predstavila v Metropolitan Museum of Art v New Yorku.