Krvavá svadba

Divadlo Slovenského národného povstania, Martin, 2002
Autor: Federico García Lorca
Réžia: Jozef Gombár

o inscenácii

Po Vražde na ostrove kôz od Uga Bettiho a dramatizácii novely Berty Bojetu Filio nie je doma je Lorcova Krvavá svadba tretím Freyovým projektom inšpirovaným geografickými a hlbšími duchovnými aspektmi stredozemnej oblasti, odhaľujúcimi autorovu vlastnú „stredozemnú“ dušu. Extrémne prudký dej Lorcovej drámy dosahuje vo Freyovom spracovaní ešte väčšiu intenzitu. Dôkladná analýza textu viedla až k vzniku predstavenia bez slov, založeného iba na „dramatickej choreografii", ktorá napriek tomu zostáva verná Lorcovmu príbehu odzrkadľujúc originálnu stredozemnú atmosféru jeho poézie. Predstavenie je inšpirované tiež básnikovým životom, osobitne obdobím jeho tvorivého priateľstva so Salvadorom Dalím a Luisom Buñuelom. V úlohe Matky hosťuje hviezda slovinského divadla Štefka Drolc, rolu Leonarda stvárnil ďalší hosť, chorvátsky herec Livio Badulina. Zostávajúce úlohy pokrýva he- recká zostava domáceho divadla. Špeciálne uznanie patrí autorovi hudby k inscenácii – chorvátskemu DJ-ovi Hrvoje Ćrnić-Boxerovi.

bulletin k inscenácii

Pohyb na scéne je vášnivý a intenzívny a zmocňuje sa duše diváka. S kontrolovaným použitím mimiky – ktorá si vyžiadala veľa práce a potu – a kŕčovitými gestami sa hercom podarilo dokonale previesť tragédiu do života.

Iva Koršič, Novi Glas

Krvavou svadbou sa Slovinskému divadlu v Terste podarilo vykonať odvážny a rozhodný krok smerom k talianskej scéne.

Majda Suša, Primorske Novice

tvorcovia

réžia: Damir Zlatar Frey
dramaturgia: Gašper Malej
hudba: Hrvoje Crnić Boxer
kostýmy: Igor Pahor
svetlo: Olivije Marečić
osoby a obsadenie: Matka: Štefka Drolc, Nevesta: Barbara Cerar, Svokra: Miranda Caharija, Leonardova žena: Lučka Počkaj, Slúžka: Vesna Pernarčič/Jana Radovič, Suseda: Lidija Kozlovič, Leonardo: Livio Badurina, Ženích: Vojko Belšak, Otec: Vladimir Jurc, Brat: Gregor Geč, Plač: Aleš Kolar, Mesiac/Smrť: Maja Blagovič, Belial: Janko Petrovec, Samael: Danijel Malalan, Svadobčania: Ivana Ban, Barbara Baša, Daša Grgič, Miha Ravbar

režisér

Damir Zlatar Frey (1954) Chorvátsky režisér, choreograf a dramaturg. Držiteľ divadelných ocenení Prešeren a Borštnik, zakladateľ a umelecký vedúci divadelného festivalu Zlatý lev v Umagu. Krvavá svadba je jeho prvým hosťovaním v slovinskom divadle v Terste, najprominentnejšej kultúrnej inštitúcii slovinskej národnostnej menšiny v Taliansku. Tento divadelný dom s takmer storočnou tradíciou (zal. 1907) je po Drama SNG v Ľubľane druhým najstarším slovinským divadlom vôbec. Od roku 1977 divadlo vzhľadom na svoju kultúrnu váhu a umelecké kvality získalo status „repertory theatre“, ktorým sa zaradilo k niekoľkým málo talianskym divadlám so stálym sídlom a verejnou správou. Hlavný dôraz jeho repertoáru tkvie v úlohe mosta medzi dvoma umeleckými svetmi – slovanským a latinským.