Bližšie od teba

Prizvanie režiséra s britskou skúsenosťou bolo pre prvé slovenské uvedenie tejto hry veľmi šťastnou voľbou. Doniesol nielen znalosť reálií, ale predovšetkým spoliehanie sa na neteatrálny typ herectva, ktorý jediný mohol z tejto hry urobiť z hĺbky duše komickú tragédiu.
(...) Autenticita prejavu ide u hercov niekedy na úkor zrozumiteľnosti reči, ale radšej tak, ako s teatrálnymi pohybmi a „šmírou“. Pretože tak, ako to v Košiciach zahrali, zostáva po Marberovi na scéne toľko virtuálnych mŕtvych, ako po nesmrteľnom Shakespearovi. A keď si na záver hovoria: „Ahoj, maj sa,“ sú bližšie, ako nekonečne ďaleko od seba.

Zuzana Uličianska, SME, 31. 5. 2002

Marber však neponúka len skvelý príbeh, ale i jazyk – je poeticky úsečný, vulgarizmy sú komické i smutné, no nikdy nie násilné a kŕčovité. Marberove vety znejú nezvyčajne prirodzene, jeho situácie prekvapujúco fungujú, príbeh žije každou replikou. Aj preto je Bližšie od teba výbornou príležitosťou pre hercov.

Romana Maliti, Domino fórum, 28/2002

Jan-Willem van den Bosch na pozoruhodne jednoduchej, ale významovo mnohoznačnej scéne Vladimíra Čápa vytvoril svet štyroch výskumníkov vlastných sexuálnych praktík...

Tibor Ferko, Literárny týždenník, 23/2002

Príbeh vzťahového štvoruholníka, ktorý sprevádzajú rozporuplné reakcie divákov i kritiky, rozohrali Dana Košická, Alena Ďuránová, Matej Landl a Marek Majeský ako plnokrvnú, jemne dráždivú, no v jadre úprimnú pravdivú drámu nášho súčasníka, ktorý sa potĺka citovou púšťou.

Oleg Dlouhý, Pravda, 22. 6. 2002