Trinásť piesní (koncert v priamom prenose)

Městské divadlo Zlín, Česká republika, 2002
Autor: Bohuslav Reynek, Petr Hromádka
Réžia: Jan Antonín Pitínský

o inscenácii

Predstavenie je svojráznou scénickou a hudobnou interpretáciou poézie a života básnika Bohuslava Reynka. Zaznejú v ňom nielen myšlienky z úst samotného básnika, ale aj jeho synov, priateľov, kritikov, kolegov... Polohy dokumentárne sa striedajú s výsostne poetickými a metaforickými. Prostredníctvom unikátnych autentických záznamov a listov ponúka inscenácia malé a skromné nahliadnutie do života tohto zabudnutého, ale výnimočného básnika, grafika, prekladateľa a filozofa života.
Komorné javiskové dielo možno vnímať ako citlivé zhudobnenie Reynkovej poézie. Ale aj ako zvrchovane divadelné tlmočenie tŕnistého osudu umelca a zložitého vzťahu s vlastnou ženou – francúzskou poetkou Suzanne Renaudovou. Ide o výnimočne krehký scénický tvar, plný obdivu, ale aj pokory k tvorbe a životnej filozofii samotného básnika. Je pretkaný charakteristickým rukopisom režiséra Pitínského, opretým o duchovnú čistotu, krásu, výtvarnú aj hudobnú minucióznosť akéhokoľvek pohybu, gesta či pohľadu. Drobný klenot, jednoduchý svojím zovňajškom, cenný a bohatý myšlienkou, obrazom, emóciou. Príťažlivý hĺbkou duchovnej pravdy.

tvorcovia

réžia: Jan Antonín Pitínský
hudba: Petr Hromádka
hudobná spolupráca a korepetície: Richard Dvořák
scéna: Jaroslav Čermák
kostýmy: Renata Wiedlichová
dramaturgická spolupráca: Kateřina Fitzová
účinkujú:  Spevák: Gustav Řezníček, Speváčka: Helena Čermáková, Dramaturg: Jiří Adámek, Zvukár: Josef Pípa Česal, Osvetľovač: Lubomír Kočenda Zuzana Lapčíková, Husle: Miroslav Křivánek, Violončelo: Viktor Kozánek

režisér

Jan Antonín Pitínský (1956) Popri Léblovi a Morávkovi jeden z najvýznamnejších predstaviteľov českého divadla a réžie 90. rokov. On sám aj mnohé z jeho javiskových prác získali Ceny Alfréda Radoka aj Ceny kritikov Divadelných novín. V súčasnosti je najvyhľadávanejším režisérom, ktorý pôsobí na rôznych činoherných, alternatívnych aj operných scénach v celej Českej republike. S jeho prácami je možné stretávať sa aj na slovenských javiskách, kde často, s úspechom a rád pôsobí. V Pitínského rukopise sa snúbi intelektuálny rozmer s hlbokou empatiou životnej pravdy, pokory aj poznania. Nechýba pochybnosť o absolútne človeka, ale aj presvedčenie a viera v absolútnosť vyššieho duchovného princípu existencie človeka a sveta. To všetko previazané neobyčajnou imagináciou, scénickou fantáziou, detailnou prácou a dôverou k hercom. Skĺbenie všetkých možných, neraz aj nemožných zložiek scénického jazyka, vyplynie do strhujúcich, prekvapujúcich a novátorských diel vo svojom etickom aj estetickom rozmere.

Inscenácie posledného obdobia: opery – Tristan a Izolda, Dalibor (Národní divadlo – opera, Praha), Bloudění, Maryša, Markéta Lazarová (Národní divadlo – činohra, Praha), Marné tá- zání nebes (Divadlo Archa, Praha), Nože v sliepkach, Divadelník, Ritter, Dene, Vos (Divadlo Na zábradlí, Praha), Boží duha (Klicperovo divadlo, Hradec Králové).

V Městskom divadle Zlín pripravil inscenácie: podľa Felliniho: Osem a pol (a pol) (1995), G. Preissová: Její pastorkyňa (1996), F. Kafka: Proces (1997), Dialógy karmelitiek (2000), Trinásť piesní (2000).