Napichovači a lízači

Zobraziť v umeleckom diele banalitu a vyprázdnenosť súčasného sveta a premeniť ju na silný aj katarzný estetický zážitok je to najťažšie zadanie. Divadlo SkRAT má svojský inscenačný štýl – brilantne narába s „nedivadelnosťou“ východiskovej situácie banality, stereotypu, straty skutočných emócií, ktoré postihujú vyčerpaných a vystresovaných ľudí z prostredia kedysi nazývaného „stredná trieda“. Týmto ľudom chýba zemitá životaschopnosť plebsu aj pýcha a bohatstvo novej aristokracie celebrít, takže ostali kdesi v prázdnom strede, v šedej zóne moderného západného sveta – bezradní a dezorientovaní. Inscenácia formálne veľmi dôsledne narába so životným pocitom týchto ľudí – vo fragmentárnej štruktúre, v špecifickej poetike trápnosti, v pôvabnom úspornom herectve, v ironických citáciách rôznych pseudo- avantgardných divadelných postupov. V skutočnosti má divák len možnosť bez moralizátorského násilia takmer podvedome vnímať prísny intelektuálny a estetický poriadok, ktorý vychádza zo skutočného poznania témy a jej umeleckého ovládnutia.

„Máme pocit, že sme sa ocitli v malom, magicky zvrhlom svete, kde  sa dejú veci tak, ako nám v uponáhľanej každodennosti ostávajú ich útržky v hlavách... Sme svedkami stretnutia dvoch pipiek s mužským bezvládnym telom, čo stojí za hriech ... či neobyčajne ostrej výmeny názorov mladej pani nadriadenej so starým pánom inžinierom podriadeným.“

Eva Andrejčáková, SME

 „... slová ostávajú slovami, i keď, tak ako to v inscenáciách divadla SkRAT býva, často na prvý pohľad nič nevypovedajúcimi, absurdnými, prázdnymi... Práca verzus súkromie sa tu vzájomne podvedome nepriaznivo ovplyvňujú. Kto sú vlastne napichovači a lízači, alebo nadriadení a podriadení, dominantní a submisívni, milovaní a milujúci?“

Dáša Čiripová, kød

 „Je zaujímavé, že v úlohe napichovačov sa ocitajú najmä ženské postavy, či už mladá šéfka, ktorá sa na svoj post prebojovala panvou a na všetky strany prikazuje dekódovať a forwardovať. Alebo nadšená líderka teambuildingu v sektárskej scéne Give Me Five, kde sa kolegovia snažia udržať zápal pre pozitívny prístup a stále si to potvrdzujú vzájomným tlesknutím dlaní.“

Juraj Šebesta, Pravda