Psota

Kým inscenácia Kukura rieši tému kultúrnej a morálnej krízy na Slovensku, inscenácia Psota Divadla Pôtoň sa zaoberá krízou materiálnou. Nezamestnanosť, neprítomnosť sociálnej politiky a nedostatočná materiálna zabezpečenosť rodín v odľahlých častiach Slovenska sa stali predmetom terénneho výskumu inscenátorov, ktorí z autentických materiálov vytvorili svojbytnú autorskú inscenáciu. Je málo divadiel na Slovensku, ktoré sa vydávajú touto cestou. Tandem Ditte – Jurčová v úzkej spolupráci so svojím tvorivým tímom pripravil silné a pôsobivé dielo na hranici divadla a dokumentu. Neostali len pri zobrazovaní skutočnosti, mizérie a psoty ľudí na okraji spoločnosti. Inscenácia balansuje na rozhraní žánrov. Dokumentárne, realistické a autentické je vyvažované výraznou výtvarnou štylizáciou scény a postupným spochybňovaním reality javiskového diania, objavujú sa takmer až hororové prvky, kombinované so sci-fi. Aká bude generácia detí, ktoré celý život vyrastali v hmotnom nedostatku, bez akýchkoľvek pozitívnych modelov správania? Táto téma sa vlastne dotýka nás všetkých, nejde len o kultúru chudoby, ale o celkovú úroveň kultúry ako takej. Nekultúrnosť, negramotnosť, netolerancia, agresivita, rasizmus, homofóbia môžu a budú bujnieť v takej spoločnosti, ktorá je ľahostajná voči všetkému. Aj toto dielo nastoľuje otázku viny.

Marián Amsler

„Autentický materiál z terénnych výskumov sa ale do inscenácie nedostal priamo. Rozhovory, stretnutia s chudobou v najdramatickejšej a najčistejšej podobe, boli pod vedením režisérky Ivety Ditte-Jurčovej a dramaturga Róberta Mankoveckého pretavené do podoby klasicky činohernej. Kto čakal dokumentárnosť, náhľad do skutočného sveta, ktorý sa podarilo zachytiť na niekoľkohodinovej nahrávke, musel sa uspokojiť s tým, čo preňho autor textu Michal Ditte extrahoval do podoby dramatického príbehu. Ten bol v konečnom dôsledku nasýteným koncentrátom všetkých menších príbehov, s ktorými sa inscenačný tím pri práci stretol.“

Martina Mašlárová, kød, apríl 2012