Anamnéza

Je zaujímavé sledovať, ako sa v inscenácii Anamnéza podarilo spojiť členov nezávislého súboru Sputnik s hercami jedného z najobľúbenejších mestských budapeštianskych divadiel Katona József Színház a vytvoriť originálnu javiskovú kompozíciu inšpirovanú témou zdravotníckeho systému. Východiskom bol rešerš a výskum aktuálnej situácie v maďarskom zdravotníctve a rozhovory s lekármi a pacientmi.

Hoci téma stavu zdravotníctva je nanajvýš aktuálna nielen v Maďarsku, ale v každej východoeurópskej krajine, Bodó ju ďaleko presahuje. Fiktívny príbeh mladého divadelného

režiséra, ktorý sa ocitne v nemocnici, aby identifikoval svoju údajne zosnulú matku v pitevni, je metaforou nefunkčného a byrokratického systému, ktorý ničí ľudí svojou monštruóznosťou. Je to kafkovská obludnosť systému absurdít a pseudopravidiel, ktoré stoja proti človeku. V tejto línii, ktorú Viktor Bodó priam geniálne zobrazil už v inscenácii Zomlelimazmizolsom alebo v podobne absurdnej grotesknej inscenácii Vrhač kociek, ho v prvom rade zaujíma protiklad človeka a systému, ktorý vytvoril. Nemocnica v Anamnéze je metaforou chorej, nefunkčnej spoločnosti, ktorá nepodporuje život, ale skôr smrť. Hlavný hrdina Tibor v tejto nemocnici – v akomsi novodobom zámku – blúdi a podobne ako Jozef K. alebo Zememerač nakoniec umiera, vysilený márnym bojom s nemocničnou mašinériou.

Originalita režiséra Viktora Bodóa spočíva v mimoriadne nápaditom mixovaní rôznych divadelných postupov, v montáži rôznych prvkov a odkazov na pop, poklesnutú literatúru či film. Razantnými a vtipnými nápadmi dokáže vytvoriť dynamický divadelný celok, kde sa striedajú rýchle a pomalé pasáže, vážne a komické scény, a to všetko je zabalené do zdanlivo cynického a krutého tónu. Činoherné a kabaretné výstupy na scéne so živou kapelou (herci sú aj vynikajúcimi hudobníkmi) spája v mizanscénach plných groteskného a absurdného humoru. Podobne ako v inscenácii Zomlelimazmizolsom, aj tu vytvára spomínaný kafkovský svet uzavretého priestoru naplneného zvláštnymi až úzkostnými situáciami, z ktorých niet úniku.

Viktor Bodó so svojím tímom vynikajúcich hercov ide na hranu a na doraz, aby diváka prebudil z letargie a nemilosrdne mu ukázal pravdivú tvár súčasnej spoločnosti so všetkými jej maskami, grimasami, kalkulovaním s ľudským zdravím a životom, pomeriavaným len peniazmi. Na záver inscenácie, počas ktorej sa divák neustále baví a smeje na krutých vtipoch, nás však zamrazí – nie často človek vidí také presné vystihnutie esencie moci a priam až existenciálnu reflexiu o krehkej hranici medzi životom a smrťou.

Martina Vannayová

„Anamnéza v réžii Viktora Bodóa je sériou našuchorených, groteskných karikatúr, ktoré majú takú explozívnu silu, že diváka nepustí. Nevidíme často toľko šialených tvárí na jednom javisku. […] Surrealistické scény sa rýchlo striedajú a my sme znovu svedkami typického bodóovského štýlu: neustála hra s oslňujúcimi svetlami, vanúci dym a samozrejme, populárne megahity posledných štyroch desaťročí.“

Bori Bujdosó, origo.hu

„Všetko je provizórne, nikto nie je zodpovedný, vyslovené slovo už neplatí, neexistujú žiadne vopred definované úlohy. S ľudským životom sa dá pohrávať bez následkov – to je maďarský systém zdravotníckej starostlivosti 21. storočia.“

István Ugrai, 7ora7.hu

„Zatváranie nemocníc a oddelení, reorganizácia, rozoberanie zariadení, koncentrácia služieb, odborníci odchádzajúci za prácou do zahraničia – pálčivé súčasné témy sú na scéne. V divadle Katona vidíme trochu čudne pootočenú dnešnú realitu. Anamnéza vznikla na základe skutočných príbehov zo zdravotníckeho systému, získaných od obecenstva a z rozhovorov so zdravotníckymi pracovníkmi – lekármi, sestrami a pracovníkmi záchraniek.“

Tamás Koltai, Élet és irodalom