Zajtrajšie večierky

Chudobnejšie divadlo už azda ani nemôže byť. Na prázdnej scéne, len s minimalistickou dekoráciou a svetlami, pokojne stoja dvaja herci v jednoduchom oblečení a s pohľadmi upretými do hľadiska si nahlas predstavujú, ako by mohol vyzerať svet v najbližších rokoch. Legendárny britský súbor Forced Entertainment vo svojej inscenácii Zajtrajšie večierky podrobuje skúmaniu naše predstavy o budúcnosti. Dvaja zástupcovia ľudstva, ktorí môžu byť poslední preživší, buď vyhrali v lotérii teleport do ďalšieho tisícročia, alebo sú to iba dvaja úradníci, čo sa ako poslední zabudli na gardenparty, ktorá sa skončila pre zlé počasie. Pozorujeme ich, ako prednášajú repliky „Možno v budúcnosti celú planétu obsadia termiti“ alebo„Sex bude už iba nostalgickou hrou pre starších“ alebo „Ľudia sa v budúcnosti nebudú zaoberať politikou, pretože všetky problémy už budú vyriešené“. V týchto replikách spoznávame aj naše predstavy o budúcnosti, naše želania či obavy. A hoci sa na javisku nič neudeje, odohrá sa pred nami dráma neistoty a očakávaní. Na jednej strane všetky tie vety, čo nás dokážu upokojiť či pobaviť, na druhej človek v celej svojej grotesknosti – stojí sám proti svetu a kladie mu otázky.

Súboru Forced Entertainment sa v tejto inscenácii opäť podarilo vytvoriť existenciálne silnú východiskovú situáciu s komickým potenciálom, ktorý sa im výborne darí využívať. Hoci Zajtrajšie večierky nie sú prvoplánovou konverzačnou komédiou, smiech počas predstavenia diváka neopúšťa. Nie je to ale hurónsky rehot nad vydareným gagom či bonmotom, ale jemný smiech pochopenia ľudskej existencie v jej plnosti, a teda aj smiešnosti.

A práve v zobrazení dramatického súboja malého človeka a veľkej budúcnosti sa ukrýva podstata najnovšej inscenácie Forced Entertainment, ktorá vo svojej jednoduchosti môže na prvý pohľad vyzerať ako nenápadné rozprávanie. Ale presne tak jednoducho vyjadrujeme nádej, s ktorou sa upíname k lepším zajtrajškom, optimizmus, sny, ale aj strach alebo zúfalstvo. Toto všetko nájdeme nielen v špekulatívnych scenároch holywoodskych veľkofilmov, ale predovšetkým v drobných každodenných príbehoch či konverzačných obratoch hovorového jazyka. A ešte k jednému pozorovaniu privedú diváka dve postavy na javisku Zajtrajších večierkov – všetky naše predstavy o budúcnosti odrážajú predovšetkým našu skúsenosť, prítomnú aj minulú.

Zo živnej pôdy utópií a dystópií vyrastajú v Zajtrajších večierkoch príbehy. Prirodzená radosť, ktorú dvaja herci/rozprávači zažívajú pri tvorbe fantastických príbehov o budúcnosti, sa mieša s archetypálnym strachom a obavami z toho, čo má či môže prísť. Toto jednoduché divadlo skúma nielen možné a nemožné verzie budúcnosti, ktoré sú vždy iba pokračovaním, rozšírením alebo popretím dnešného sveta, ale aj magickú schopnosť slov stvoriť svet (zajtrajška). V neposlednom rade Zajtrajšie večierky ukazujú, aká je narácia vo svojej verbálnej podobe pre náš každodenný život ešte stále dôležitá.

Ján Šimko

„Váš malý, šarmantný súboj so slovami sa prieči akémukoľvek divadelnému zaradeniu. A aj napriek tomu, že sa vlastne nič vzrušujúceho nestane, inscenácia vyvolá v publiku pobavený smiech aj zádumčivé šeptanie. Veď prečo nie, život v budúcnosti možno bude trvať len hodinu. Jednu nádhernú hodinu divadelného predstavenia.“

Hamburg Abendblatt, august 2011, Nemecko

„Umelci pod vedením režiséra a manažéra Forced Entertainment Tima Etchellsa udržujú hru v živelnom a hravom duchu, a po- pritom vnášajú vnútornú logiku do osobných, politických, fantaskných i každodenných rozhovorov a prezentujú ich vždy z inej perspektívy. My, diváci, môžeme krútiť hlavou alebo sa azda aj cítiť príliš odhalení alebo si jednoducho užívať lakonickú sebairóniu. S pribúdajúcim zmätkom, s vierou v lepšie časy scéna tmavne virvarom hovoriacich hláv. A ešte stále majú nám a divadlu čo povedať. Ako na pravidelných hostí európskych festivalových scén by sme na tento súbor určite nemali zabudnúť.“

Die Welt, august 2011, Nemecko

„Svojím novým dielom narúšajú mechanizmy postdramatickej divadelnej avantgardy, ktorú tak dokonale ovládajú. Tentoraz ponúkajú exkluzívny pohľad na divadlo v jeho najčistejšej podobe, na reč a na vytváranie vnútorných obrazov. Je toto vlastne avantgarda? V každom prípade je to čarovné.“

Berliner Zeitung, august 2011, Nemecko

„Zmesou absurdnosti, dômyselnosti, naivity, kritiky, pesimizmu a nostalgických návrhov toho, ako by mohla časom neohraničená budúcnosť vyzerať, sa inscenácia prikláňa raz k filozofii, raz k humoru. Obaja protagonisti pritom zotrvávajú v priateľskom a nezáväznom rozprávaní príbehov a jemne postrkujú publikum k rozvíjaniu vlastnej hry s myšlienkami.“

nachtkritik.de, august 2011, Nemecko