Vyberač

(…) Hra Milana Uhdeho Vyberač bola napísaná „za totáča“ (1966), aj keď téma moci a manipulácie, ktorá v nej dominuje, je aktuálna (ešte viac?) aj dnes. Monodráma je postavená na zvláštnej, podozrievavej precitlivenosti a podráždenosti voči ľuďom, ktorých si vyberač – Marcel Ochránek, vytýčil ako nepriateľov. Vyberač vtrhne do bytu obetí nie preto, aby skúmal skutočný stav vecí, ale aby ich prichytil pri čine. (...) Príbeh Vyberača v takmer konkrétnom byte tak nadobudol všeobecnú platnosť.

Mária Jenčíková, teatrologička

Režisér Svetozár Sprušanský vložil do tejto politicky zašifrovanej, takpovediac modelovej hry univerzálny princíp. Pritom nemuselo ísť len o personifikáciu politickej moci, ale vo všeobecnosti o manipuláciu človeka človekom. V tomto zmysle sa inscenátorom podarilo načrtnúť priam kafkovský problém.
(...) Dobiedzavý vyberač najprv zaklope na dvere príbytku a sám sa doň votrie bez pozvania. Obete – nájomníci stelesňujú poslušnú naučenú podriadenosť a mlčanie ľudí počas totality. Nad nimi triumfuje hosť – nevítaný svedok ich súkromných životov.
(...) Inscenácia vyniká v už osvedčenom priestore skladiska kulís. Komorná práca s tlmeným svetlom lampy pomáha zvýrazniť detailné vnikanie do vedomia vydieraných. Záverečný obraz je akýmsi triumfom zla a zlej moci, počas neho sa roztvorí „technické dno“ divadla, symbolizujúc pád železnej opony.

Miroslav Ballay, doktorand v odbore estetiky