Očistení

Posledná inscenácia Krzysztofa Warlikowského Očistení sa nedá ani opísať – sú v nej slová, ktoré zabíjajú a obrazy, ktoré vás nenechajú pokojne spať. Všetci protagonisti sa chcú oslobodiť od vlastných tiel, ktoré  neustále zápasia a usilujú sa získať nemožné. (...) Život je tu vnímaný ako „kúpeľ“, v ktorom sa utrpením a smrťou očistíme. (...) Inscenácia Očistení je koprodukciou troch najprogresívnejších poľských divadiel – Teatr Wspołczesny z Vroclavi, Teatr Polski z Poznane, Teatr Rozmaitości z Varšavy a zahraničných koproducentov Hebbel Theatre a Theorem. Hneď po uvedení bola pozvaná na významné medzinárodné divadelné festivaly Avignon vo Francúzsku alebo New Drama v Litve.
Nie je to náhoda. Poľská senzitivita, štýl a divadelná tradícia nie sú pre dnešného mladého tvorcu záťažou či bremenom, ale skôr javom, ktorý naznačuje príchod niečoho nového, čo je v poľskom divadle tohto tisícročia podstatné a závažné.

Łukasz Drewniak, Medusa’s raft, Przekrój no 2/02

Warlikowského inscenácia je udalosť, ktorá presahuje divadlo. Nielenže otvára cestu dramatičke Sarah Kane na poľské javiská, ale mení aj hodnotu takých slov, ako sú „násilie“, „láska“, „bolesť“ a „smrť“. Je to cesta do vnútra moderných ľudí, ktorí nemôžu ovládnuť vlastných démonov. Je to sedenie očistnej psychoanalýzy, po ktorej ani divadlo, ani život nebudú už tým, čím boli predtým.

Roman Pawlowski, Gazeta Wyborcza, 19. 02. 2001

Je to výnimočné a nepredstaviteľné dielo. Hrôzostrašné ako pohľad do tmavej priepasti. Ale môžeme byť dnes očistení iným spôsobom? Pokrytectvo a samoľúbosť nemôžu byť odstránené inak, ako divadlom, ktoré preniká až do špiku kosti. Warlikowskému sa podarilo nami otriasť prostredníctvom poézie. Fyzicky nás ohromil poéziou. (...) Všetci herci hrajú fantasticky. Toto majstrovské predstavenie opäť zmení poľské divadlo, pretože otvára teritórium, o ktorého prítomnosti sme vedeli, ale neodvážili sme sa do neho vstúpiť. Je to cesta na koniec noci. Tam, kde sa končí noc, tam je nádej na lásku.

Piotr Gruszczyński, Tygodnik Powszechny no 1/02

(…) Myslím si, že scény krutosti v dielach Sarah Kane vyjadrujú skôr atmosféru chaosu a nepokoja, v ktorom dnes žijeme. V diele Sarah Kane nejde o to, že na každom kroku na nás niekto striehne, ale skôr vyjadrenie pocitu nepokoja v človeku, ktorý sa poneviera po dome a zúfalo chce uniknúť pred strašným svetom.
O čom v podstate hovorí tento text? O človeku, ktorý sa snaží pochopiť, čo je láska. Napriek tomu viem, že láske sa nedá porozumieť. Dá sa len zamilovať a priblížiť sa k nej – ale stále nič nechápajúc. (...) Očistení sú pre mňa potokom bolestných obrazov. (...) Pre mňa bola najdôležitejšia sila bezprostrednosti textu Sarah Kane. Najviac sa približovala môjmu spôsobu inscenovania, ktorý musia diváci cítiť až pod kožou a nemajú prichádzať do divadla preto, aby videli náučnú skladačku. Pri práci s týmto textom som pochopil, že ho treba obnažiť až na hranicu zatratenia a zničenia samotného divadla.

Krzysztof Warlikowski, rozhovor pre časopis Didaskalia, 2002