Búrka alebo Búrenia pána Prospera

Ako „tiesnivú, poburujúcu a podnecujúcu“ nazvali porotcovia festivalu Theaterzwang „jedinečnú divadelnú reč“, ktorou hovorí vo svojej shakespearovskej adaptácii herec Yehuda Almagor. Na veselo-pochmúrnom rozprávkovom ostrove sa zaplieta so svojimi Arielmi, Kalibanmi, lietajúcimi duchmi a všemocným Prosperom, ktorý bláznivo spriada svoje siete. Almagor vytvára vlastný shakespearovský svet na písacom stole, pohybuje sa medzi čítaním, rozprávaním a pretelesňovaním sa do postavy Prospera, a to aj s pomocou fľašky... Komické, vtipné a navyše aj to, čo sa volá divadlo objektov: všetky predmety hrajú spolu.

Rainer Wanzelius, Westfalische Rundschau

Divadlo má byť ako džez: živé, zmyslové a telesné.

Jehuda Almagor

Klasický Shakespearov text je pre súčasného pána Prospera, úradníka s bruškom, okuliarmi a plešinkou, psychodrámou – na zelenom písacom stole a v jeho okolí, ktoré sa stali jeho jediným ostrovom, si prehráva starý príbeh viacnásobnej zrady. V rukách herca ožívajú kancelárske pomôcky – nožnice, dierovače a zošívačky útočia, pravítko rytmizuje, okolo lietajú papierové vtáky a z podobných materiálov vznikne aj dcéra Miranda či Prosperov vierolomný brat. Presvedčivá úradnícka štylizácia hlavného hrdinu je súčasťou hry – preto prekvapí svižnosť a pohybová kultúra, s akou sa zdanlivo schátraná, astenická postava vrh- ne do rytmizovaného tanca s papierovými tubusmi či s veľkým zrkadlom. Réžia Martiny Winkel dosahuje aj jednoduchými stmievačkami a decentnou zvukovou stopou neurčitého, možno industriálneho, možno aj „prírodného“ pôvodu maximálny účinok.

Anna Grusková, Domino fórum