o inscenácii
Už po piaty raz získal Viliam Klimáček prestížnu Cenu Nadácie Alfréda Radoka za najlepšiu pôvodnú českú alebo slovenskú hru. Tentoraz za hru Čechov – boxer, ktorou reaguje na divadelný svet, v posledných rokoch s obľubou objavujúci nové interpretácie Čechova. Inšpirovaný nielen Čechovovými hrami, ale aj jeho rodinným a spoločenským zázemím napísal Klimáček pôvodnú hru, ktorá sa síce odvoláva na mnohé historické reálie konca 19. storočia i situácie z viacerých, dnes už chronicky známych Čechovových hier, ale zároveň ich jemne aplikuje na súčasné rozmery – jazykom, situáciami, charaktermi a dokonca i spoločenským podtextom.
Autor sa s vervou púšťa do diela a onedlho má napísanú pilotnú časť Troch sestier. Prvou čitateľkou je jeho femme fatale – Lika Mizinovová, hlásateľka Ruského neba, vtedajšieho Počasia. Lika posúva scenáre dramaturgičke Dornovej, ktorá okamžite vytuší v Čechovovi vizionára nových foriem.
Nakrúca sa v exteriéroch, v slnkom zaliatej letnej dači herečky Arkadinovej, pochopiteľne, obsadenej do roly Oľgy. Seriál Tri sestry bol novátorský hneď z viacerých hľadísk. Čechov vedel, že prostriedky na realizáciu má Cárska televízia skromné, preto sa dej odohráva iba v dome sestier Prozorovových. Žáner zadefinovalo Čechovove lakonické "núžna siďét v kómnate", (treba sedieť v izbe) – z čoho vznikla populárna skratka "siď –kóm", neskorší "sitcom". Vysielalo sa zásadne naživo, technológia nahrávania bola len v plienkach, preto sa nijaká časť Čechovovho sitkómu nezachovala.
Televízna tvorba A. P. Čechova,
z archívov cárskej televízie spracoval Viliam Klimáček, SaD 3/2001
Viliam Klimáček sa rád pohráva s históriou, rád komentuje súčasné slovenské a stredoeurópske reálie, rád nachádza dejinné paralely. (...) Klimáček s jemnou iróniou pootvoril dvere do našej súčasnej elitnej spoločnosti – divadelných a televíznych dielní. A najmä do hlbín spisovateľovej duše. Ako v hre poznamenáva Čechov: Vypískali mi hru – sedel som za kulisami a cítil, ako prepadáva – keď nemám úspech, dostávam silu – keď mi tlieskajú, vliezol by som pod stôl.
Silvia Hroncová, Sitcom či Tri sestry?, Divadlo v medzičase 1/2001
... Klimáčkov jazyk bohato čerpá z Čechovovho dramatického sveta a zároveň jemne pracuje s anachronizmami v rovine tematickej (televízia, box atď.) i formálnej (viď jazyk sitcomu Tri sestry)...
Jakub Škorpil, Častušky, introverti a postmoderna, SaD 3/2001
tvorcovia
réžia: Karol Vosátko
scéna: Tomáš Lupták
sostýmy: Ľubica Cintuľová
hudba: Marián Čurko
hrajú: Darina Abrahámová, Gabriela Škrabáková, Martina Lašovská, Viliam Klimáček, Robert Laurinec, Ivan Macho, Peter Sklár
režisér
Karol Vosátko (1965) Absolvoval divadelnú réžiu na Vysokej škole múzických umení v Bratislave a odvtedy pôsobí výlučne v neštátnom divadle GUnaGU, znechutený pomermi v štátnych kamenných divadlách na Slovensku. Pracuje jednak s textami Viliama Klimáčka, jednak metódou spontánnej reči, kedy sami herci vytvárajú repliky v improvizovných situáciách. Pôsobí aj ako televízny režisér hudobných programov a televíznych dokumentov, je autorom mnohých videoklipov pre mladé hudobné skupiny, za ktoré bol trojnásobne ocenený prestížnou cenou Grammy (96, 97, 98). Sám je spevákom a gitaristom metapopovej hudobnej skupiny divadla GUnaGU Big Bastard Beat Band.