o inscenácii
DETSKÁ ŠOU IBA PRE DOSPELÝCH!
„Ako rýchlo môže inscenácia založená na novinových správach stratiť svoju aktuálnosť a životnosť? Ako dlho žijú tieto správy v spoločnom vedomí? ... Je to zvláštne, no zdá sa, že túto produkciu nebude potrebné aktualizovať, čerstvé správy to urobia za nás. ... Množstvo východov vyjadruje desivú myšlienku absencie alternatív. Nezáleží na tom, ktorými dverami vstúpime, vždy sa ocitneme na tom istom mieste. Nezáleží na tom, o ktorú správu ide, pretože sa rovno pred našimi očami odhalí stále rovnaká hrôza. ... maďarská spoločnosť by mala raz a navždy zanechať naivný vzťah k politickej transformácii, romantické chápanie slobody či ideu základnej väzby medzi morálkou a politikou a naučiť sa vyrovnať s demokraciou. Detstvo už pominulo... Správy sa neustále opakujú, pretože nie sme schopní poučiť sa z našich chýb. Skutky ostávajú bez dôsledkov, trest neexistuje alebo sa odďaľuje alebo sa naň úplne zabudne.“
Barbara Ari-Nagy, správa zo skúšky v divadle Millenáris
„ČIERNAkrajina je hudobným dielom, ktoré si vzalo na mušku maďarskú cibuľovo-slaninovú mentalitu a najmódnejším hitom v meste: davy ľudí sa snažia prebojovať do divadla. ... ČIERNAkrajina nie je iba obyčajným vtipom o politike. Práca hercov, záverečný monológ, ktorý pozdvihuje celú hru a chladná a dôkladná sebaanalýza, ktorá zaháňa kritikov do kúta, dodáva inscenácii váhu netypickú pre televízne šou.
András Fäldes, www.index.hu
„Nová inscenácia Divadla Krétakör vznikla prostredníctvom improvizácií ako výsledok osobnej motivácie členov umeleckého súboru... Nie je to nič nové pod slnkom, no napriek tomu, kvalita výsledku práce režiséra Schillinga a jeho kolektívu sa tým neznižuje. Staré metódy, rovnako ako staré hodnoty, sú vítané. ... Táto inscenácia je akýmsi sociálno-kritickým pamfletom. Zosmiešňuje idiotský a infantilný verejný život a verejný jazyk, proti ktorému sme bezmocní. Ak niekto nie je presvedčený, že jednotlivec môže niečo pre spoločnosť urobiť, lebo vidí, že demokratické inštitúcie vzniknuté za jediným účelom nefungujú, musí jednoznačne nahlas zvolať: viem to, všetko to vidím, nerobte si zo mňa blázna! Nezmení to síce veľa, pretože nikoho nezaujíma váš osobný názor, ale aspoň sa začnete cítiť lepšie. Ja sa tak cítim.“
Támas Koltai, Élet és Irodalom
tvorcovia
réžia: Árpád Schilling
dramaturg: Barbara Ari-Nagy
scéna: Márton Ágh
kostýmy: Julcsi Kiss
svetlá: Tamás Bányai
asistent režiséra: Péter Tóth
manažéri produkcie: Balázs Eros, Máté Gáspár
hrajú: Gergely Bánki, Eszter Csákányi, József Gyabronka, László Katona, Annamária Láng, Zoltán Mucsi, Zsolt Nagy, Borbála Péterfy, Roland Rába, Lilla Sárosdi, Sándor Terhes, Tilo Werner, Attila Tóth
režisér
Árpád Schilling (1974) V roku 1995 založil Divadlo Krétakör a v tom istom roku začal aj štúdium na Akadémii divadelných a filmových umení v Budapešti, ktoré ukončil v roku 2000. Jeho prvá inscenácia, Lorcova Krvavá svadba, získala na Medzinárodnom divadelnom festivale v Kazincbarcike cenu za najlepšiu réžiu. Jeho režijné spracovania inscenácií Teatro Godot, Towerwell, Circus Viciosus, Liliom Ferenca Molnára či Brechtovho Baala (účasť na Divadelnej Nitre 2000, mu vyniesli uznávané, ale aj kritikmi hojne diskutované postavenie v rámci mladej maďarskej divadelnej scény.
Za inscenáciu hry Istvána Tasnádiho Verejný nepriateľ (podľa Kleistovho románu Michael Kolhaas) získal jeho súbor v roku 1998 Cenu kritiky za Najlepšiu alternatívnu inscenáciu a v roku 1999 Cenu kritiky za Najlepšiu novú maďarskú drámu a Árpád Schilling dostal Cenu kritiky v kategórii Najsľubnejší mladý divadelný režisér za incenácie Lilion (F. Molnár), Verejný nepriateľ (I. Tasnády), Baal (B. Brecht). V roku 2004 získal Gundelovu cenu umenia za najlepšiu réžiu sezóny za inscenáciu Čajka, ktorá bola súčasťou hlavného programu Divadelnej Nitry v roku 2004.
Materiály k dispozícii
Texty inscenácie: SK
Ak máte záujem o uvedené materiály, napíšte na archivy@nitrafest.sk