o inscenácii
Krobotova réžia Troch sestier v Dejvickom divadle sa navonok svojou vecnosťou a formálnou aj hereckou stručnosťou podobá holej oznamovacej vete o padajúcom snehu z Čechovovej hry. Našu pozornosť v nej nepriťahuje (a teda ani neodvádza a nerozptyľuje) ani výnimočná, nápadná estetizácia či štylizácia, ani razantný, spochybňujúci výklad obracajúci všetko naruby alebo zvýrazňujúci jedny motívy na úkor druhých. Nápadné je iba to, že sa smejeme viac než inokedy pri predstaveniach tejto hry. (...) Absurdné situácie, ktoré vznikajú krátením alebo vynechaním replík a príslušným rukolapným aranžovaním postáv, sú totiž režijným princípom inscenácie, ktorý protagonistov deja akosi „vyzlieka do naha“.
Marie Reslová, Svět a divadlo
Dejvická inscenácia sa síce zaobíde bez zásadných textových úprav, Miroslav Krobot však do určitej miery nadväzuje na metódu „kradmého zabsurdňovania“, ktorú s úspechom použil v Oblomovovi: nedopovedané repliky ostávajú bezmocne visieť vo vzduchoprázdne, ich zmysel sa vytráca a trápnosť je chvíľami takmer hmatateľná. Tento princíp je samozrejme obsiahnutý už v samotnom texte, tu však nápadne vystupuje do popredia a rozhodujúcim spôsobom určuje celkové ladenie inscenácie.
(...) Napriek tomu, že sú dejvické Tri sestry v rozohrávaní depresívnej atmosféry všeobecnej ľahostajnosti veľmi dôsledné, ide o inscenáciu, ktorá je väčšinou veselá, plná drobných gagov a absurdného slovného či situačného humoru, ktorý dokáže réžia a väčšina hercov veľmi účinne a samozrejme nachádzať aj tam, kde obyčajne čechovovské inscenácie (ani tie komediálnejšie ladené) príliš vtipné nebývajú. Je to však veselosť zväčša trápna a zraňujúca, ktorá celkovú bezútešnosť len posilňuje.
Vladimír Mikulka, Lidové noviny
Z Dejvického divadla sa pod umeleckým vedením Miroslava Krobota stala scéna, ktorej inscenácie radia odborníci k tým najlepším, aké dnes v českom divadle vznikajú. (Pozn. redakcie: Dejvické divadlo získalo spoločne s pražským Činoherným klubom prestížne české ocenenie – cenu Alfréda Radoka a stalo sa Divadlom roka 2002)
Bronislav Pražan, Týdeník Rozhlas
tvorcovia
réžia: Miroslav Krobot
preklad: Leoš Suchařípa
výprava: Martin Dejwitz
hudba: Radůza
pohybová spolupráca: Klára Lidová
osoby a obsadenie: Andrej Prozorov: Jaroslav Plesl, Natália: Jana Holcová, Oľga: Klára Melíšková, Máša: Tatiana Vilhelmová, Irina: Lenka Krobotová, Fjodor Kulygin: Tomáš Pavelka, Alexander Veršinin: Ivan Trojan, Nikolaj Tuzenbach: David Novotný, Vasilij Solený: Lukáš Hlavica, Ivan Čebutykin: Pavel Šimčík, Alexej Fedotík: Jan Dvořák, Ferapont: Zdeněk Dolanský, Anfisa: Simona Babčáková, Slúžka: Pavla Dvořáková
režisér

Miroslav Krobot (1951) Jedna z najúspešnejších osobností českej divadelnej scény s takmer 25-ročnou úspešnou režisérskou kariérou. V rokoch 1988 – 1996 pôsobil ako režisér Národného divadla v Prahe. V Dejvickom divadle je od roku 1996 umeleckým šéfom, režisérom aj hercom. Zároveň je pedagógom na katedre alternatívneho a bábkového divadla pražskej DAMU. Ako dramatický autor sa predstavil inscenáciou vlastnej hry Sirup koncom roka 2002. Je držiteľom niekoľkých prestížnych ocenení: Cena Českého literárneho fondu v r. 1985 za inscenáciu V. Šukšina Čiary na dlani a v r. 1988 za inscenáciu T. Dorsta Merlin alebo Pustá zem, v r. 1993 – Cena A. Radoka za inscenáciu roka a Cena Nadácie Český literárny fond za dramatizáciu A. a V. Mrštíkovcov Rok na vsi (Národné divadlo), v r. 2000 – Cena Nadácie Český literárny fond za dramatizáciu I. A. Gončarova Oblomov (Dejvické divadlo), v r. 2002 Cena A. Radoka – talent roka za postavu Otca v Príbehoch obyčajného šialenstva (Dejvické divadlo).