Typografia majuskula

Život v neveľkom provinčnom rumunskom mestečku Botosani začiatkom osemdesiatych rokov 20. storočia si plynie svojím pokojným tempom. Obyvatelia sa zmierili s režimom, mnohí aktívne spolupracujú s miestnym ústredím Securitate – organizácie, ktorá na rozdiel od ostatných odvetví priemyslu či obchodu pravidelne dáva ľuďom výplaty, a navyše pracuje metódami a so sofistikovanými technológiami, k akým sa inde nedá dostať. Miestni pionieri pri sviatočných príležitostiach recitujú pri pomníku rodáka Mihaia Eminescu verše, ktoré nijako neprovokujú, naopak – podporujú režimu blízku interpretáciu klasických diel. Jedného jesenného rána roku 1981 sa na budovách v centre mesta objavilo viacero nápisov na stenách. Heslá písané kriedou hlásali: „Nebudeme už ďalej znášať nespravodlivosť v tejto krajine!“ alebo „Slobodu! Chceme, aby boli rešpektované ľudské práva!“ Securitate je v pohotovosti, miestni ľudia vedia, že z toho nič dobrého nevzíde a v strachu o vlastné životy sú pripravení urobiť všetko pre to, aby pôvodcu nápisov čo najskôr vypátrali a zbavili svoje mesto jeho rušivej prítomnosti. V tomto príbehu antických rozmerov sa od hlavného hrdinu odvráti celá polis a po jeho boku až do tragického konca bude stáť iba oddaná matka. Securitate pátra. Veľmi dôsledne. Spis, dnes uložený v CNSAS (Rada pre štúdium archívov bývalej rumunskej tajnej polície Securitate), má dve časti – Panou (Plot, Tabuľa) a Elevul (Žiak). Prvá časť spisu je archívom krokov a materiálov,  ktoré  mali viesť k identifikácii a vypátraniu autora univerzitu v Lasi, po všetkom zastrašovaní a degradácii, Mugur Calinescu v sedemnástich rokoch podľahol leukémii. Dôvody, prečo ochorel, sú dodnes nejasné – okrem psychických problémov môže za jeho chorobou byť aj Securitate, ktorá vraj používala metódy vyvolania nádorových ochorení podaním radiácie v jedle či nápoji. Od týchto metód, z ktorých upodozrieva tajnú službu aj matka Mugura Calinescu, sa nikto z organizácie nikdy nedištancoval. Inscenované archívy sú príbehom mladého hrdinu v dobe, keď z dnešného pohľadu nevinné a nanajvýš eticky hodnotené počínanie mohlo niekoho stáť život. Príbehom, ktorého niektorí aktéri dodnes žijú a ktorého zápornými hrdinami nie sú iba vysoko postavení príslušníci tajnej polície, ale predovšetkým nefunkčná a ideológiou rozvrátená obec.

Ján Šimko

Vznik inscenácie iniciovala Asociácia Divadelná Nitra v rámci projektu Paralelné životy – 20. storočie očami tajnej polície. Rumunská premiéra: 20. septembra 2013.