(Na)sleduj ma

On, plukovník Józef Schiller, kedysi nezvykle činný funkcionár krakovskej tajnej polície SB (Służba Bezpieczeństwa Ministerstwa Spraw Wewnętrznych – Bezpečnostná služba Ministerstva vnútra), ktorý rozpracovával prípady z okruhu katolíckej inteligencie v oblasti Malopoľska. Ona, Ada Grudziński, francúzska židovka poľského pôvodu, dcéra poľského disidenta Mieczyslawa Grudzińského, ktorý po vyhlásení výnimočného stavu v roku 1981 ušiel do Francúzska. Dve skutočné postavy, ktoré sa v reálnom  ivote nikdy nestretli a pravdepodobne o sebe ani nevedeli, sa stretávajú vo fiktívnom svete divadelnej inscenácie, pričom Ada – herečka hrá samu seba.

On žije v spomienkach, ktoré nemajú s jeho súčasným životom nič spoločné. Ona je moderné dievča, ktoré nepozná vlastnú minulosť a tak nevie, čo čakať od budúcnosti. On a ona vytvárajú spoločný priestor pre príbehy, priestor, v ktorom sa dva veľmi odlišné svety stávajú jedným. Ich stretnutie je niečo medzi výsluchom, nerovným zápasom medzi katom a obeťou a romantickou hrou čerstvo zamilovaných. Podobne, ako to vidno v archívoch tajnej polície (SB), kde je skutočnosť zmiešaná s výmyslami, aj v inscenácii sa mieša fikcia s realitou a v skutočnosti zakotvené príbehy miestami ustupujú fantázii alebo predstavám hrdinov na scéne. Takto sa medzi fikciou a skutočnosťou pohybujú aj spomienky a repliky Ady Grudzińskej – herečky, ktorá v postave Ady hrá „samu seba“, osciluje medzi vlastnými spomienkami a fikciou a svojou hrou znejasňuje hranicu medzi skutočným a umelo stvoreným, medzi re-prezentáciou a tvorbou minulosti v prítomnosti.

Plukovník Józef Schiller urobil v štruktúrach malopoľskej SB oslnivú kariéru. Vynikal v metódach psychického týrania a v radoch svojich podriadených a tajných spolupracovníkov pestoval kult vlastnej osobnosti. Krok za krokom vstupoval do ich životov, stával sa ich súčasťou, viac, než tým, kto dáva prácu, čímsi viac ako priateľom. Hoci býval veľmi aktívny, v novom Poľsku už jeho spoločenské postavenie nikdy nebolo také isté ako v minulosti. Ako môže tento starnúci muž, strácajúci sily, žiť tak, aby sa cítil dôležitý alebo potrebný? Môže sa prostredníctvom prerozprávania minulých zážitkov dopátrať k ich hodnotovým koreňom a pochopiť, čo sa okolo neho zmenilo a prečo nedokáže v novom spoločenskom systéme fungovať tak ako kedysi? Alebo sa útekom do spomienok snaží vyrovnať sa so zradou spoločnosti a aj so zradou tela – s handicapom, následkom ktorého je odkázaný na vozík?

Potrebuje sa dookola prehrabávať svojou minulosťou. Nahlas a v niekoho prítomnosti, pretože zmysel príbehu tkvie v tom, že je rozprávaný. Ona sa stáva súčasťou jeho príbehov – niekedy ako jedna z postáv, ktoré kedysi stretol, niekedy ako poslucháčka. Radek Rychcik a Tomasz Kireńczuk sa vo svojej inscenácii snažia pochopiť, v čom spočíval fenomén Józefa Schillera, prečo bol takým dokonalým manipulátorom. (Na)sleduj ma je hra zvádzania, na ktorej sa zúčastňujú herci, postavy, diváci a v ktorej sa príbehy a role menia, aby nastolili otázky o presahu minulosti do súčasnosti, o jestvovaní telesného a duchovného, idey a matérie, o príbehoch, ideológiách, mýtoch, pamätiach a o všetkom minulom, čo nám umožňuje pochopiť budúce.

Ján Šimko

Vznik inscenácie iniciovala Asociácia Divadelná Nitra v rámci projektu Paralelné životy – 20. storočie očami tajnej polície.
Poľská premiéra sa konala 16. a 17. októbra 2013 v Krakove